Kancelária SPK, Štefánikova 10, Bratislava, tel. č.:  02/57 20 33 11

DSC 0330Prof. MVDr. JOZEF BÍREŠ, DrSc. je ústredným riaditeľom Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR. Predtým pracoval na oddelení chorôb oviec v Ústave experimentálnej a veterinárnej medicíny v Košiciach. Pôsobil aj na Vysokej škole veterinárskej ako odborný asistent Katedry vnútorných chorôb prežúvavcov a ošípaných. Bol vedúcim Akreditovaného klinického skúšobného laboratória, ktoré bolo prvým pracoviskom na slovenských univerzitách. Vykonával funkciu prorektora pre rozvoj a styk s praxou Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie kde neskôr pôsobil aj ako profesor.

Systém riadenia Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR musí byť dobre prepracovaný, aby zvládal mimoriadne náročné úlohy. Koľko tam pôsobí stredísk a čo vykonávajú v rámci svojich povinností? 

ŠVPS SR podľa zákona o veterinárnej starostlivosti č. 39/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, riadi, usmerňuje, koordinuje a kontroluje výkon štátnej správy, ktorý uskutočňujú regionálne veterinárne a potravinové správy (RVPS – 40 v rámci Slovenska), Ústav štátnej kontroly veterinárnych biopreparátov a liečiv v Nitre (ÚŠKVBL), Inštitút vzdelávania veterinárnych lekárov v Košiciach (IVVL), Štátny  veterinárny a potravinový ústav v Dolnom Kubíne (ŠVPU) a jeho praco- viská v Bratislave, Zvolene, Košiciach a Prešove, hraničné inšpekčné stanice (HIS) vo Vyšnom Nemeckom (cestná doprava), Čiernej nad Tisou (železničná doprava) a v Bratislave (letecká doprava). Podrobnosti o riadení, kompetenciách, odborných úlohách a zodpovednosti ŠVPS SR a riadených organizácií na národnej úrovni a v medzinárodnom meradle sú uvedené v paragrafe 6 a 8 predmetného zákona č. 39/2007 Z. z.

Africký mor ošípaných je ochorenie, ktoré vo veľkej miere skomplikovalo život všetkým zainteresovaným stranám. Či už ide o chovateľov vo veľkochovoch, ale aj o poľovníkov, pre ktorých to znamená plnenie viacerých nariadení. Aká je situácia dnes?

Africký mor ošípaných (AMO) je skutočne vysoko nákazlivá choroba, ktorá má devastujúci vplyv na chov domácich ošípaných, potravinársky priemysel s bravčovým mäsom, diviačiu zver, výkon poľovníctva a medzinárodný obchod so zvieratami a mäsom ošípaných a diviakov. V súčasnosti nie je voči chorobe k dispozícii účinná vakcína a ani neexistuje efektívny terapeutický postup. Zastavenie šírenia AMO hlavne cestou diviačej zveri je na Slovensku vysoko náročné, keďže migrácia infekčných diviakov z územia Maďarska, Ukrajiny, Poľska a v krátkej budúcnosti možno aj z Českej republiky (diagnostikované pozitívne diviaky v Poľsku a Nemecku boli zistené len pár kilometrov od českých hraníc) prebieha kontinuálne. Kľúčovým faktorom pri šírení AMO na Slovensku,  podobne  ako v okolitých krajinách, je stále vysoká denzita diviačej zveri (viac ako 0,4 diviaka na km2). Aj napriek zvýšenému úsiliu užívateľov poľovných revírov, začo im patrí pochvala, sa nám vzhľadom na nákazovú situáciu AMO na Slovensku nedarí zásadne znížiť stavy diviakov. Poľovnícka verejnosť má pre zvýšený odlov diviakov vytvorené podporné mechanizmy, ako napr. zástrelné, chladiace boxy na uloženie tiel ulovenej zveri, celoročný odlov diviakov, používanie tzv. zakázaných spôsobov lovu atď. Pokiaľ nevyužijeme možnosti aktívnej kontroly denzity diviačej zveri počas celého roka, obzvlášť v oblastiach bez výskytu AMO, resp. v nárazníkových ju ovplyvňuje migrácia pozitívnych diviakov v rámci územia Slovenska alebo z Maďarska, Ukrajiny a Poľska. Od diagnostikovania prvého prípadu AMO na Slovensku (25. júl 2019 u domácich ošípaných v obci Strážne, okres Trebišov, v blízkosti hraníc s Maďarskom) máme potvrdených 4 035  pozitívnych  diviakov v 35 okresoch a 43 chovov domácich ošípaných. Chronológia výskytu AMO na Slovensku je uvedená na webovej stránke ŠVPS SR v rubrike Africký mor ošípaných – Všeobecné informácie.

DSC 0043

Ďalšou nebezpečnou nákazou je besnota, prenosná aj na človeka. Vo voľnej prírode sa už niekoľko rokov vykladajú vakcíny, vďaka čomu sa výskyt ohnísk zmenšil. Zostávajú už len prihraničné regióny. Pokiaľ by ste porovnali súčasnosť a obdobie spred niekoľkých rokov, je to už lepšie?

Besnota je akútne vírusové ochorenie zvierat (cicavcov) prenosné aj na človeka. Postihuje predovšetkým centrálny nervový systém, v dôsledku čoho sa pozorujú poruchy vedomia, zvýšená dráždivosť, parézy a paralýzy. Pôvodcom ochorenia je vírus, ktorý má afinitu k nervovým bunkám a ktorý je pomerne odolný voči vplyvom vonkajšieho prostredia. Vírus, ktorý sa dostane do organizmu, sa šíri z miesta infekcie do centrálnej nervovej sústavy, tu sa množí a vyvoláva zápal mozgu. Pôvodca besnoty sa do organizmu dostáva pohryzením infikovaným zvieraťom, pretože sa vylučuje prakticky iba slinami chorého zvieraťa. Vnímavosť na besnotu je u jednotlivých druhov zvierat rôzna, v prírodných podmienkach sú prameňom nákazy predovšetkým mäsožravce a netopiere. Extrémne vnímavé na besnotu sú líšky a z hospodárskych zvierat hovädzí dobytok. Choroba je veľmi nebezpečná, pretože môže postihnúť všetky druhy cicavcov, teda aj psy a mačky a taktiež aj človeka. Pokiaľ sa choroba v postihnutom organizme rozvinie, zvyčajne končí smrťou. Tým, že od roku 1994 sa na Slovensku úspešne realizuje orálna vakcinácia líšok proti besnote, boli posledné prípady besnoty  diagnostikované v roku 2015. V súčasnosti má Slovensko medzinárodný štatút „krajina bez výskytu besnoty“. Aj napriek uvedenému, ale predovšetkým vzhľadom na nepriaznivú nákazovú situáciu v Poľsku a na Ukrajine, orálna vakcinácia líšok pokračuje vo vybraných okresoch susediacich s uvedenými krajinami (Žilina, Bytča, Čadca, Kysucké Nové Mesto, Dolný Kubín, Tvrdošín, Námestovo, Liptovský Mikuláš, Poprad, Kežmarok, Levoča, Prešov, Sabinov, Bardejov, Vranov nad Topľou, Svidník, Stropkov, Humenné, Medzilaborce, Snina, Stará Ľubovňa, Košice, Košice-okolie, Michalovce, Sobrance, Rožňava, Spišská Nová Ves, Gelnica, Trebišov. Rovnako zostáva povinnosť vakcinovať psy podľa vakcinačnej schémy na celom území Slovenska. Ostatné vnímavé zvieratá, napr. mačky, hospodárske zvieratá, sa proti besnote vakcinujú len v prípade rizika nakazenia chorobou alebo na dobrovoľnej báze.

V poslednom čase zaznamenávame vo veľkej miere premnoženie niektorých druhov zveri – medveď, daniel, jelenia zver idiviak. Môžu sa vysoké počty odraziť na zdravotnom stave týchto jedincov?

Zdravotný stav voľne žijúcej zveri, podobne ako domácich zvierat, závisí od mnohých faktorov, napr. od chovateľskej starostlivosti o poľovnú zver, kontroly zdravotného stavu, úživnosti poľovného revíru vrátane prírodného charakteru, napr. stupňa urbanizácie, od geografických podmienok, chemickej kontaminácie prostredia, denzity zvierat na chovnú plochu, priameho a nepriameho kontaktu voľne žijúcich a domácich zvierat atď. Všeobecne platí pravidlo: čím vyššia koncentrácia zvierat na chovnú plochu, tým sa zvyšuje riziko prenosu chorôb medzi populáciou zvierat. Príkladom môže byť v súčasnosti prebiehajúca infekcia afrického   moru   ošípaných v krajinách Európy vrátane Slovenska v dôsledku premnoženej populácie diviakov, výskyt bovinnej špongioformnej encefalopatie u premnoženej populácie losov v Nórsku a Fínsku alebo u niektorých plemien jeleňov v USA. V minulosti to bol klasický mor ošípaných u premnoženej populácie diviakov a besnoty u líšok, i keď na rozdiel od predchádzajúcich chorôb sú na prevenciu obidvoch nákaz dlhodobo k dispozícii účinné vakcíny. Dôležitým faktorom pri prenose chorôb medzi voľne žijúcimi a domácimi zvieratami je ich priamy (napr. počas pastvy) alebo nepriamy kontakt prostredníctvom kontaminovaného krmiva, pastvy, ľudí atď. Totiž mnohé choroby sú spoločné pre voľne žijúce a domáce zvieratá, resp. majú zoonotický charakter (napr. tuberkulóza, brucelóza, parazitárne choroby, aviárna influenza atď.). Je dôležité, aby užívatelia poľovných revírov pri aktívnej regulácii stavov a starostlivosti o poľovnú zver brali do úvahy zákonitosti šírenia chorôb a celkovú chorobnosť poľovnej zveri. V opačnom prípade sa s nadpočetnými stavmi voľne žijúcich zvierat vyrovná príroda (samotná choroba sa prejaví vo zvýšenej morbidite a mortalite). Príkladom je aktuálne prebiehajúca infekcia africkým morom ošípaných, ktorej následkom sa v niektorých regiónoch populácia diviakov zredukovala alebo úplne vymizla. Podobné skúsenosti s reguláciou stavov poľovnej zveri a s chovateľskou starostlivosťou vo vzťahu k chorobnosti majú aj okolité krajiny. Vždy však záleží, ako krajina, resp. zodpovedné organizácie pristupujú k starostlivosti o poľovnú zver. V tomto kontexte je dôležitá medzinárodná spolupráca, výmena skúseností, informovanosť a harmonizácia vo všetkých oblastiach starostlivosti o chov a zdravotný stav poľovnej zveri, keďže pôvodca chorôb nepozná hranice, obzvlášť u voľne žijúcej zveri.

Štatistiky hovoria, že sa stravujeme nezdravo, a preto sme vo vysokej miere postihnutí civilizačnými chorobami. Myslíte si, že sa zaužívané stereotypy menia a preorientovali sme sa viac na zdravšie suroviny? Môže byť riešenie v divinovom mäse?

Najoptimálnejšie je, keď si stravovacie návyky stanoví samotný spotrebiteľ. On najlepšie dokáže posúdiť, ktoré potraviny pôsobia na jeho organizmus pozitívne a ktoré mu škodia. Nie každý je vo výbere potravín úspešný a potom nastupujú zdravotné problémy z nesprávneho   stravovania a následne odporúčania lekára (príkazy a zákazy vo výbere potravín, resp. zdravotná optimalizácia stravovacích návykov). V súčasnosti okrem lekárov existuje rozsiahly počet výživových poradcov a iných expertov na správnu výživu, ktorí prostredníctvom tlače, médií a elektronických nosičov denne robia osvetu na zdravú výživu. Často je v tom aj komerčný charakter, preto musí byť rozhodovanie spotrebiteľa pri výbere potravín v niektorých prípadoch veľmi obozretné. ŠVPS SR plní v tomto procese úlohu národného odborného garanta zdravotnej bezpečnosti a kvality potravín na každom stupni potravinového reťazca z farmy na stôl, t. j. aby potraviny neohrozovali zdravie spotrebiteľa a boli biologicky plnohodnotné (ukazovatele kvality). Už je naozaj len na spotrebiteľovi, aby si na svoj jedálny lístok vybral zdravotne bezpečné a kvalitné potraviny, ktoré prispejú k jeho zdraviu a podporia biologicky plnohodnotný život. Je potešiteľné, že už aj na Slovensku väčšina obyvateľstva vo svojom živote  presadzuje zdravú výživu prostredníctvom zdravých potravín alebo sa o ňu minimálne zaujíma – aj napriek v súčasnosti prebiehajúcim rôznym krízam. Mäso z diviny na jedálny lístok jednoznačne patrí. Dôvodom je napr. vysoký obsah biologicky aktívnych látok (vitamínov, minerálnych látok), vysoký podiel bielkovín a svalových vlákien, ktoré sú podstatne jemnejšie než u mias bežne chovaných hospodárskych zvierat. Ďalšou významnou prednosťou zveriny je nízky obsah tuku s priaznivým nutričným indexom, tzn. s vysokým podielom nenasýtených mastných kyselín, ktoré spolu s nízkym zastúpením cholesterolu majú preukázateľne kladný vplyv na činnosť srdcového svalu a funkciu obehovej sústavy. Navyše má vysoký obsah tiamínu, riboflavínu a kyseliny pantoténovej. Ďalším benefitom nárastu spotreby mäsa z diviny na obyvateľa bude aj zvýšený ekonomický záujem regulovať stavy cez predaj mäsa a produktov z diviny. Ostatné skúsenosti s propagáciou predaja mäsa z diviny (napr. predaj diviny cez portál Slovenskej poľovníckej komory) skutočnosť zvýšeného záujmu o mäso z voľne žijúcej zveriny len potvrdili.

Bezpečné potraviny sú zdravé a to je správne. Slovenská divina sa čoraz viac dostáva do predaja a musí absolvovať prísne V prvom kontakte to vykonáva osoba určená na prehliadku diviny. Aké úkony musí urobiť?

Zabezpečiť zdravotne bezpečné a kvalitné potraviny je prioritou národnej politiky väčšiny krajín, nevynímajúc ani Slovensko. Povinnosťou každého štátu  je  vytvoriť  účinné nástroje na zabezpečenie zdravotnej bezpečnosti potravinového reťazca na každom stupni. Za zdravotnú bezpečnosť a kvalitu potravín je zodpovedný výrobca alebo predajca potravín. U diviny to znamená, že   zodpovednosť za ponúkané potraviny preberá poľovník, resp. subjekt, ktorý ju uvádza na trh. Vzhľadom na to, že získavanie mäsa z ulovenej zveri prebieha v porovnaní s inými potravinovými zvieratami rozdielnym spôsobom (miesto lovu v prírodných podmienkach, väčšinou vo večerných a ranných hodinách a počas víkendov), je potrebné prehliadku ulovených tiel vykonať priamo na mieste. Na to ŠVPS SR v spolupráci s Inštitútom vzdelávania veterinárnych lekárov kontinuálne školí certifikovaných prehliadačov ulovenej zveri z radov užívateľov poľovných revírov (v súčasnosti je v rámci Slovenska vyškolených cca 6-tisíc poľovníkov). Ich úlohou je na mieste posúdiť zdravotný stav ulovenej zveri a v prípade nálezu patologických zmien alebo akýchkoľvek odchýlok kontaktovať príslušného úradného veterinárneho lekára. V prípade, že je mäso z ulovenej zveri určené na verejnú spotrebu, podlieha úradnej kontrole veterinárnym lekárom v potravinárskych prevádzkach (zberne, rozrábkarne).

Viete, v akom objeme sa u nás pohybuje predaj divinového mäsa?

Spotreba diviny na obyvateľa je aj napriek uvádzaným zdravotným a biologickým benefitom na Slovensku veľmi nízka (cca jeden kilogram za rok na obyvateľa). Dôvody sú rôzne: cenová dostupnosť pre spotrebiteľa, sortiment mäsa z voľne žijúcej zveri zastúpený na národnom trhu prevažne zo zahraničia, chýbajúca široká osveta, nedostatočná skúsenosť s prípravou a konzumáciou diviny. Aby sa divina stala bežnou súčasťou jedálneho lístka aj na Slovensku, musíme intenzívnejšie pracovať na jej lepšej dostupnosti pre spotrebiteľa a celkovej dostupnosti.

Otázka svalovca

Trichinelóza je parazitárne ochorenie spôsobené trichinelou (najčastejšie Trichinella spiralis, tzv. svalovec), ktoré patrí medzi najznámejšie zoonózy (choroby prenosné zo zvierat na človeka) a má prírodnú ohniskovosť. Trichinelami sa človek môže nakaziť konzumáciou infikovaného bravčového alebo diviačieho mäsa.

Ochorenie sa u človeka manifestuje ako črevná forma alebo svalová forma.  Črevná  trichinelóza  sa  prejavuje predovšetkým vodnatými hnačkami, bolesťami brucha, horúčkami 38 – 41°C. Prvé príznaky sa objavujú 1. – 10. deň po infekcii a trvajú 8 dní. Čím viac lariev sa v organizme nachádza, tým ťažší je priebeh a môže nastať smrť v priebehu 24 – 48 hodín. Svalová forma je sprevádzaná horúčkami, reumatickými bolesťami svalov – myalgia (svalová bolestivosť), nehybnosťou svalov, tvárovým edémom na viečkach, exantémom (sčervenanie kože) a funkčnými poruchami dýchacích, faryngeálnych a žuvacích svalov. Pretože trichinela nenapáda len kostrovú, ale aj srdcovú svalovinu, zisťujú sa pri svalovej forme trichinelózy tiež myokarditídy (zápaly srdcového svalu). Časté bývajú tiež nervové poruchy. Masívna invázia môže mať za následok smrť po obehovom zlyhaní, pneumóniu alebo ich kombináciu. Mortalita pri neliečenej alebo rozvinutej trichinelóze ľudí dosahuje až 40 %. Európska a národná legislatíva presne stanovuje povinnosť úradnej kontroly (laboratórna diagnostika na prítomnosť trichinel) mäsa z domácich ošípaných, diviakov, koní a ostatných živočíšnych druhov. Na vykonávanie vyšetrovania mäsa na trichinely bolo vydané osobitné nariadenie Komisie (ES) č. 2075/2005 z 5. decembra 2005, ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na úradné kontroly Trichinella v mäse. Z neho vyplýva, že všetky domáce ošípané zabité pre verejný trh vrátane diviakov musia byť vyšetrené na prítomnosť trichinel ako súčasť prehliadky po zabití. Rovnaké podmienky platia pre domáce zabíjačky, resp. diviaky určené pre vlastnú spotrebu. Dôvodom je riziko nakazenia trichinelou z nevyšetreného infikovaného bravčového mäsa, diviačieho, konského mäsa a mäsa iných mäsožravcov. Bravčové mäso kontaminované trichinelami, ako sú napr. nedostatočne tepelne opracované údené domáce klobásy, môže potom spôsobiť ochorenie človeka. V tepelne neopracovaných klobásach živé larvy trichinel prežívajú až 6 týždňov. Opuzdrené larvy Trichinella spiralis sú pomerne odolné voči fyzikálnym a chemickým vplyvom, napr. soleniu. Larvy Trichinella spiralis sa usmrcujú najlepšie tepelným opracovaním a zmrazovaním.

V parlamente mala byť, a možno už aj je, prerokovaná a schválená novelizácia zákona č. 152/1995 o potravinách. Viete, aké zmeny, prípadne nové úlohy z toho vyplývajú pre ŠVPS SR a inšpektorov na jednotlivých RVPS, čo sa týka hygieny potravín a potravinového dovozu?

Posledná novela zákona NR SR č. 152/1995 Z. z. bola prerokovaná Národnou radou Slovenskej republiky dňa 25. mája 2022. Novela rieši hlavne úpravu a spresnenie niektorých pojmov – potravina neznámeho pôvodu, kvalita, manipulovanie s potravinami, výživový doplnok či predaj na diaľku, zákaz používať potraviny po uplynutom dátume minimálnej trvanlivosti na výrobu potravín, úpravu požiadaviek na predaj potravín po uplynutom dátume minimálnej trvanlivosti a podmienok na ich bezplatné darovanie charitatívnym organizáciám, úpravu podmienok listinnej propagácie marketingu – propagačné letáky, požiadavky na zverejňovanie a sprístupňovanie právoplatných rozhodnutí orgánov úradnej kontroly potravín o opatreniach a sankciách a prijatých dokumentovaných postupoch, úpravu ochrany potravinovej bezpečnosti štátu, úpravu sankcií za nedodržanie  požiadaviek potravinového práva, najmä zníženie sadzieb pri opakovanom  porušení  povinností a zníženie horných sadzieb pokút pri páchaní priestupkov v oblasti potravinového práva. Na základe národných požiadaviek a meniacej sa európskej legislatívy sú kontinuálne pripravované ďalšie návrhy na zmeny v zákone o potravinách zo všetkých oblastí potravinového práva.

Verejnosť zaujíma aj novelizácia zákona o veterinárnej Viete nám povedať, v akom je to štádiu?

V oblasti veterinárnej starostlivosti boli schválené zmeny a doplnenia zákona o veterinárnej starostlivosti, ktoré riešia úpravu požiadaviek v oblasti ochrany zvierat, pokiaľ ide o ďalšie zákazy vo vzťahu k chovu zvierat určených na kožušiny, úpravu požiadaviek na odchyt túlavých zvierat, úpravu  zabíjania  zveri z farmového chovu alebo hovädzieho dobytka chovaného pod šírym nebom, úpravu požiadaviek na odbornú spôsobilosť osôb, ktoré manipulujú so zvieratami určenými na vzdelávacie a vedecké účely, doplnenie sankcií vzhľadom na úpravu nových povinností v oblasti zvierat určených na vedecké a vzdelávacie účely, úpravu požiadaviek na chov a držanie psa uviazaného prostriedkom na uväzovanie a úpravu veterinárnych požiadaviek na schválenie farmárskeho bitúnku. Podobne ako pri predchádzajúcom zákone prebiehajú v odbornej a politickej rovine ďalšie diskusie o zmenách v zákone o veterinárnej starostlivosti. V súčasnosti sú v procese analýzy odborné činnosti, ktoré vykonávajú organizácie ŠVPS SR doma a v zahraničí, hlavne z hľadiska rozsahu, ich pokrytia z aspektu personálnych kapacít a materiálno-technického zabezpečenia a naplnenia odborných úloh v zmysle príslušnej národnej a európskej legislatívy v oblasti zdravotnej bezpečnosti potravinového reťazca z farmy na stôl.

Aký je názor ŠVPS SR na doplnenie zákona o poľovníctve?

Zákon o poľovníctve je vysoko odborným profesijným zákonom, teda prioritne sa na jeho príprave podieľa poľovnícka verejnosť. Samotný zákon však zasahuje nielen do oblasti výkonu poľovníctva, ale priamo, resp. nepriamo ovplyvňuje napr. činnosť poľnohospodárstva, potravinárstva, ochranu krajiny a tvorbu životného prostredia, turizmus a verejný život. Dôležitým poslaním zákona o poľovníctve je okrem iného starostlivosť o poľovnú zver vrátane chovných podmienok a zdravotného stavu. V uvedených oblastiach majú organizácie ŠVPS SR s užívateľmi poľovných revírov dlhodobo úzku a vzájomne prospešnú spoluprácu. Oceňujeme takúto súčinnosť s poľovníckou verejnosťou, hlavne v prípadoch mimoriadnych zdravotných rizík (výskyt nebezpečných chorôb, napr. aviárna influenza, besnota, klasický alebo africký mor ošípaných, parazitárne choroby). Z uvedeného dôvodu nám záleží, aby predmetné oblasti kontroly zdravia a chovu poľovnej zveri boli v pripravovanom zákone o poľovníctve dostatočne odborne naformulované, čo je základný predpoklad na ich úspešnú realizáciu v praxi.

DSC 0080

Máte náročné povolanie a veľkú zodpovednosť, no nájdete si aj chvíľu pre seba? Kde najradšej relaxujete a trávite svoj voľný čas?

Pozícia ústredného riaditeľa a hlavného veterinárneho lekára Slovenskej republiky je vysoko zodpovedná funkcia na národnej úrovni a v medzinárodnom meradle. Rovnaké pracovné nároky platia aj pre ostatných zamestnancov organizácií ŠVPS SR. V reálnom pracovnom živote to pre mňa znamená byť 24 hodín v pracovnej dispozícii pre Slovensko a zahraničie a riešiť odborné úlohy. Na odpočinok a voľný čas včítane dovolenky zostáva veľmi málo priestoru. Pokiaľ nejaký relax, tak s rodinou, pri športe a so zvieratami.

Pripravili MVDr. PETER BLAŠKO a Mgr. JÚLIA DRIENOVSKÁ
rozhovor vyšiel v septembrovom čísle časopisu Naše poľovníctvo

Táto webová stránka používa cookies, za účelom zlepšenia funkčnosti stránky pri poskytovaní našich služieb a štatistiky návštev. Zobrazením našej stránky súhlasíte s používaním súborov cookies a zvoľte možnosť „Súhlasím“. V prípade nesúhlasu, vyberte možnosť „Nesúhlasím“. O ich používaní a možnostiach nastavenia sa môžete informovať v sekcii.