Vtáčia chrípka

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) zverejnil 3. októbra 2022 spolu s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a referenčným laboratóriom EÚ správu o vtáčej chrípke za obdobie jún – september 2022. V tomto období bol v EÚ zaznamenaný bezprecedentne vysoký počet prípadov vysokopatogénnej vtáčej chrípky (HPAI) u voľne žijúceho a domáceho vtáctva. V predchádzajúcich rokoch neboli v letnom období zistené žiadne prípady alebo len niekoľko prípadov. Sezóna 2021 – 2022 teda predstavovala najväčšiu epidémiu HPAI, aká bola kedy v Európe pozorovaná.

Od 11. júna do 9. septembra 2022 bolo v 16 krajinách EÚ/EHP (vrátane Spojeného kráľovstva) hlásených 788 prípadov HPAI (56 u hydiny, 22 u vtákov chovaných v zajatí a 710 u voľne žijúceho vtáctva). Nezvyčajná perzistencia u voľne žijúceho vtáctva sa vyskytovala počas celého leta v celkovo 15 európskych krajinách. Vírus sa dostal do hniezdnych kolónií morských vtákov na severoatlantickom pobreží a spôsobil obrovský úhyn najmä v Nemecku, Francúzsku, Holandsku a Spojenom kráľovstve.

Masívne infikované voľne žijúce vtáctvo tiež predstavovalo pretrvávajúce riziko nákazy pre domáce vtáctvo. Od júna do septembra sa počet ohnísk u domácich vtákov, v porovnaní s predchádzajúcimi mesiacmi, znížil, ale stále bol viac ako päťkrát vyšší v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka. 

Informácie o Vtáčej chrípke
Vtáčia chrípka je infekčné ochorenie spôsobené vírusom z čeľade Orthomyxoviridae. Vyskytuje sa hlavne u moriek, kačiek, husí, kury domácej, perličiek, prepelíc, holubov, bažantov, jarabíc, labutí, kormoránov, čajok, hrdličiek, škorcov, drozdov, lastovičiek, vrabcov, u predstaviteľov nadradu Bežce ( pštrosy, emu ). Ochorenie sa môže preniesť aj na iné cicavce, hlavne ošípané.

Čo spôsobuje vtáčiu chrípku?
Pôvodca chrípky vtákov je vírus patriaci do čeľade Orthomyxoviridae, rodu Influenzavirus A. Na základe prítomnosti povrchových antigénov, ako je hemaglutinín (H) a neuraminidáza (N) sa tieto vírusy delia na podtypy, pričom existuje 16 známych typov proteínu H a 9 typov proteínu N. Tieto subtypy sa v prírode vyskytujú v rôznych kombináciách, vznikajú nové vírusy. 

Vysokopatogénna aviárna influenza (HPAI) subtypu H5N8 na Slovensku bola ku dňu 01.02.2017 u voľne žijúceho vtáctva pozitívne potvrdená už 35 prípadoch (rozpis v prílohe). Takmer v polovici týchto prípadov šlo o hromadný úhyn vodného vtáctva vo vymedzenej lokalite. Na viacerých miestach dochádza k úhynom opakovane aj po vykonanej asanácii (najmä oblasť Žitného ostrova a priľahlých okresov).

Oblasti v okolí miesta nálezu pozitívneho vtáctva o polomere minimálne 3 km boli vyhlásené za monitorovacie oblasti. V okrese Komárno bola za monitorovaciu oblasť s enzootickým výskytom nákazy vyhlásená plošne celá časť okresu západne od Váhu. Labute z tejto oblasti ďalej neodlietajú a zdržiavajú sa počas dňa aj v noci v týchto lokalitách, čím sa nákaza v ich populácii neustále šíri.

Dotknutým obciam, chovateľom vtáctva a užívateľom poľovných revírov boli nariadené veterinárne opatrenia na zamedzenie ďalšieho šírenia nákazy. Opatrenia sa týkajú najmä zvýšenej biologickej ochrany pred zavlečením nákazy do chovov hydiny a iného vtáctva v zajatí.

Zdroj: Štátna veterinárna a potravinová správa SR

Prílohy:

1.2.2017_vtacia_chripka.pdf

[vtacia_chripka_1.2.2017]

216 kB

Potvrdený ďalší výskyt aviárnej influenzy subtypu H5 u voľne žijúcich vtákov vo dvoch ďalších lokalitách na Slovensku - aktuálna situácia

Dňa 11.1.2017 boli laboratórne potvrdené ďalšie dve prípady aviárnej influenzy subtypu H5 u voľne žijúcich vtákov v Slovenskej republike.

Prílohy:

vyskytH5_SK.png

[vyskytH5_SK_11/1/2017]

814 kB

Na podnet Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky Vás chceme informovať o výskyte vysokopatogénnej aviárnej influenzy subtypu H5N8 v členských štátoch EÚ.

Výskyt bol oficiálne potvrdený u voľne žijúceho vtáctva v siedmich štátoch, konkrétne v Nemecku Poľsku, Maďarsku, Chorvátsku, Rakúsku, Švajčiarsku a Holandsku. Vo väčšine prípadov došlo k hromadnému úhynu vtáctva (nálezy desiatok až stoviek uhynutých vtákov). Nájdené boli vždy v blízkosti vodných plôch, pri ktorých sa vtáctvo najčastejšie zdržiava a hniezdi.

V chove hydiny je do dnešného dňa známy jeden prípad v chove moriek na juhovýchode Maďarska (obec Békés), kde bol zaznamenaný náhly úhyn zvierat (14 %) a pokles v príjme vody takmer o 75 %. Okamžite boli nariadené veterinárne opatrenia a okamžite prevedený stamping out, kde bol pozitívny výsledok potvrdený už na druhý deň (3.11.2016) Následne boli vyhlásené restrikčné zóny – ochranné pásmo (3 km) a pásmo dohľadu (10 km).