Jediné, čo ľudia aj v meste chápu, je, že pri nehode im zver na ceste rozbije auto. Vtedy sa pýtajú, čo robí poľovník, - hovorí viceprezident Slovenskej poľovníckej komory Alojz Kaššák.
Do revírov zasa vstupuje politika. Vláda chystá audit štátnych dotácií, ktoré získala Slovenská poľovnícka komora za posledných 10 rokov. Oni sa bránia, že je to len kvapka ich hospodárenia - niekoľkodesaťtisíc eur z 2,5-miliónového ročného rozpočtu organizácie. Poľovníci sa pokladajú za prvých ochranárov, hoci v porovnaní s aktivistami majú skôr opačné názory. Prečo je zákaz lovu vlkov a medveďov problém? Ako je to s bohatstvom poľovníkov a s ich papalášizmom? Viceprezidenta Slovenskej poľovníckej komory ALOJZA KAŠŠÁKA sa pýtala VERONIKA COSCULLUELA.
Kto je podľa vás najslávnejším poľovníkom na Slovensku: Ivan Gašparovič alebo František Stromokocúr?
Každý poľovník u nás za veľa vďačí človeku, ktorý vo vašej otázke nie je. Doktorovi Červíčkovi. Vlani sme oslávili sto rokov od vzniku prvej poľovníckej jednotnej organizácie Loveckého ochranného spolku. Jan Červíček bol zakladateľ. Stromokocúr, to je satira. Významných ľudí, ktorí sú poľovníkmi, je naozaj veľa. Ale pre poľovníctvo sú dôležití hlavne tí, ktorí tú poľovnícku mravčiu prácu vykonávajú v revíroch.
Stávajú sa v poľovníctve často smrteľné úrazy?
Mali sme prípady, keď pri výkone práva poľovníctva sa stali smrteľné úrazy. Komora urobila potrebné kroky: vydala príručky o zaobchádzaní s guľovou aj s brokovou zbraňou, organizovaní spoločných poľovačiek. Ako jediná skupina držiteľov zbrojných preukazov organizujeme kontrolné streľby našich členov a praktické skúšky zo streľby a z bezpečného zaobchádzania so zbraňou. Ak dôjde k úrazu, je to osobné zlyhanie daného človeka. Poľovníci sú dostatočne cvičení aj vzdelaní na to, aby so zbraňou zaobchádzali zodpovedne. To, že niekto sadne opitý do auta a spôsobí dopravnú nehodu, je jeho zlyhanie, nie zlyhanie systému autoškôl na Slovensku.
Až 90 percent územia Slovenska sú vraj poľovné revíry. Máte pre mňa nejaké rady, aby mi nik z poľovníkov neodstrelil náhodou psa, prípadne aj mňa, ak budem zbierať huby?
Že by poľovník postrelil nepoľovníka? Som si skoro istý, že také niečo sme ešte neriešili. Základné poľovnícke pravidlo i zákonná povinnosť je, že strieľam len na zver, ktorú som stopercentne rozoznal. Teda nestrieľam na šuchot v húštine, na siluetu niečoho tmavého niekde v kukurici.
Takže môžem ísť na zber lesných jahôd bez obáv…
Veľakrát si ľudia myslia, že poľovník vezme pušku zo skrine, ide do lesa a prvé, čo tam zbadá, uloví. Omyl. Poľovníctvo je založené na plánovaní. Robíme sčítanie zveri. Na základe toho poľovnícki hospodári – teda osoby, ktoré musí mať každý revír a ktoré sú zodpovedné za dodržiavanie legislatívy, za poľovnícke plánovanie, za starostlivosť o zver - pripravujú návrh plánu lovu. Každý rok robia sčítanie zveri, podľa toho naplánujú presne aké druhy, počet, pohlavné či vekové zloženie smieme uloviť. Štátna správa to celé schvaľuje. Poľovník si musí byť skutočne istý na čo strieľa. Kto ide na Slovensku do lesa, nemusí mať v tomto smere obavy.
Ani na jeseň a na zimu, keď robíte spoločné poľovačky?
Nie, vtedy označíme priestor, kde sa lov koná. Na prístupovej ceste uvidíte označenie „pozor, spoločná poľovačka, vstup na vlastné riziko“ alebo to obce na žiadosť poľovníkov vyhlásia v rozhlase. Pokiaľ by ste napriek tomu do priestoru vstúpili, nemusíte mať obavy. Ani vtedy nestrieľame krížom-krážom. Každý rozumný a zodpovedný poľovník si veľmi dobre uváži, kým stiahne kohútik a vyšle na dráhu projektil. Navyše máme oblečené reflexné odevy a prvky, ktoré sú zákonne povinné.
Máte teda jasné pravidlá.
Musíte vidieť a byť videný. Ak by som bol honec, prevrátim si túto zelenú budnu na svietiacu oranžovú, aby ma bolo vidieť. Kým odvediem poľovníka na miesto, poviem mu: tu budeš stáť, na stanovišti číslo päť. Pohon ide odtiaľ tam, pozor v protisvahu budeš mať strelcov alebo honcov. Strelecká linka je postavená takto, tam budeš mať suseda. Vidíš ho? Zamávajú si a nemôže sa stať, ani v najväčšej loveckej vášni, že vystrelí smerom na kolegu. To na 99,9 percent dodržiavame. Ak sa stane úraz, je to len pre osobné zlyhanie, preto, že poruším pravidlá.
Čo si myslíte, akú máte povesť na Slovensku?
Myslím si, že vidiecki obyvatelia vnímajú poľovníkov ako súčasť vidieka. Poľovníci sú tam známi, pôsobia tam sto rokov, vidiečania vedia, čo robia. Ak babičke diviaky vyryjú pár zemiakov, ktoré zasadila na záhumienku, ide za poľovníckym hospodárom alebo za susedom poľovníkom a hlási mu to. Žiada pomoc.
Tam vás majú teda v úcte?
Áno, majú k nám pozitívny vzťah. Poľovníci sú naozaj manažéri prírodného prostredia. Armáda poľovníkov, to je 63-tisíc držiteľov poľovníckych lístkov.
To je dosť na takú malú krajinu...
Myslím, že je to primeraný počet vzhľadom na množstvo zveri a ráz krajiny. Z celkového počtu poľuje a je aktívnych v organizáciách, v revíroch, asi polovica. Zvyšok sú nezaradení poľovníci, teda nepoľujú v konkrétnom revíri, ale môžu byť ako poplatkoví hostia, čestní členovia alebo poľujú v zahraničí.
No dobre, ste manažéri prírodného prostredia pre dedinčanov. U „mešťanov“ však poľovník nemá rovnaký cveng.
Dáva sa nám za vinu, že sme nezvládli to, že malá zver, teda zajačik, bažant, jarabica, sa strácajú z krajiny. Pravda však je, že táto malá zver doplatila na veľkoplošné poľnohospodárstvo. Jarabica a bažant potrebujú veľa hmyzu. Nám sa však z krajiny vytratili vetrolamy, medze, cesty lemované trávičkou a zmenili sa na to, čo ja volám zelená púšť, teda lány repky, kukurice, cukrovej repy. Tieto lány sa niekoľkokrát do roka striekajú. Tak že v nich nerastie burina a nie je v nich hmyz. Poľnohospodárske stroje išli kedysi rýchlosťou 5 km/h, dnes idú šesťdesiatkou po poli. Zajačik nemá šancu pred nimi ujsť. Kombajn dokonca dokáže pomlieť srnčiu zver či diviaky v kukurici. Dávajú nám za vinu aj to, že sme spôsobili premnoženie raticovej zveri, teda muflónov, danielov, jeleňov, diviakov, srnčej zveri.
Zas nie sú poľovníci na vine, ak je veľa diviakov?
Nuž, nie sú. Zmenila sa krajina. Niekedy ste mali kukuricu po Trenčín, ak trochu preháňam, teraz máte kukuricu ako technickú plodinu, bioplynkovú, aj na Liptove, aj pod Tatrami. Vysoká zver teda zíde z lesa a má prestretý stôl.
To som netušila, že sa vám toto vyčíta. Skôr som myslela, že v meste prevažuje názor - poľovník je ten zlý, ochranár ten dobrý. Lebo poľovníci majú radi zver na tanieri, ochranári v prírode.
Veľa ľudí nerozumie práci poľovníka. Tá spočíva v starostlivosti o prírodu a zver, v ochrane ohrozených druhov a súčasne v regulovaní vysokých stavov zveri, ktorá spôsobuje problémy v lesných porastoch a na poliach. V meste si ľudia myslia, že zastrelíme jeleňa, vezmeme trofej a mäsom si naplníme mrazničky. Nechaj žiť, do ničoho nezasahuj, to je heslo, ktoré sa stáva trendom. Jediné, čo ľudia aj v meste chápu, je, že pri nehode im zver na ceste rozbije auto. Vtedy sa pýtajú, čo robí poľovník.
Stále máte za prezidenta exposlanca za Smer Tibora Lebockého. Máte teda bližšie k jednej politickej strane ako k iným.
Slovenský poľovnícky zväz, to je najväčšia organizácia, a zastrešujúca - Slovenská poľovnícka komora, ktorá združuje všetky poľovnícke organizácie, sú apolitické. To, že máme za prezidenta zväzu aj komory pána Lebockého, je vec demokratickej voľby zástupcov jednotlivých regiónov z celého Slovenska na snemoch a jeho odbornosti. Máme 63-tisíc členov a všetci určite nie sú sympatizanti jednej politickej strany.
Takže nie ste smerácka organizácia?
Samozrejme, že nie. To, že sa to hovorí, je len zneužívanie toho, že pán Lebocký bol poslancom za Smer.
Tak prezraďte aj členov spomedzi koalície, z iných strán.
Mám informácie o tom, že poľovníci sú medzi poslancami zastúpení naprieč celým politickým spektrom. Nebudem však nikoho menovať, pretože neviem, či si túto informáciu želajú zverejniť.
Stretávame sa v peknom zámočku. Je komora bohatá organizácia?
Táto budova nie je zámoček a je majetkom Slovenského poľovníckeho zväzu. Komora má priestory prenajaté. A myslím si, že rozhodne nie sme bohatá organizácia. Na činnosť sa každoročne skladajú jej členovia a komora nevlastní takmer žiadny majetok.
Načo máte zväz aj komoru, ak ich vedú rovnakí ľudia? Šéf je Tibor Lebocký a riaditeľ kancelárie Imrich Šuba.
Nie je to tak, zväz a komoru nevedú tí istí ľudia. Len prezidentom komory aj zväzu je pán Lebocký. Ďalší členovia prezídia sú rôzni. Odlišní sú aj ľudia v regionálnych štruktúrach, teda len občas je tam zhoda v menších regiónoch. Nemusí sa to vylučovať. Zväz je najväčšia poľovnícka organizácia. Združuje 61-tisíc poľovníkov. Zvyšných 3-tisíc sú členovia iných poľovníckych organizácií.
S koľkými miliónmi hospodárite ročne?
Komora pracuje s 2,5 milióna eur ročne, z nich však zostáva 80 percent v regiónoch, v okresoch. Tu v Bratislave na ústredí ostáva pol milióna eur na celoslovenskú činnosť. Sú to peniaze, ktoré si poľovníci vyzbierali. Minú sa na poľovnícku činnosť, pretože komora robí 12 prenesených výkonov štátnej správy. Odľahčili sme teda štátnu správu, lesné úrady, ktoré majú aj poľovnícku agendu. Za nich robíme rôzne veci: organizujeme chovateľské prehliadky, vydávame a predlžujeme poľovné lístky, skúšky z poľovníctva, školenie kynologických rozhodcov, strelectvo, sokoliarstvo, prácu s mládežou.
Okrem toho majú jednotlivé poľovnícke združenia vlastné financovanie svojej činnosti. Niekto vie naakumulovať dostatok financií na to, aby vedel obhospodarovať poľovnícky revír z poplatkového lovu, predaja diviny, sú tam aj členské príspevky.
Peniaze, ktoré na členskom vyzbierate, teda dávate na nájom.
Nielen na nájom. Potrebujeme revír obhospodarovať, teda robiť políčka, aby sme zver odlákali od ľudských sídiel. Vyššie, na poliach, ktoré vlastnia najčastejšie naši členovia, orieme, zasejeme ovos, sú určené pre diviaky. Pre zver staviame kŕmidlá a krmivá, vykladáme pre ne soľ. Na to všetko sa skladáme. Takže do poľovníctva dávajú poľovníci nemalé peniaze.
Vy ako viceprezident máte plat?
Nie. Sme dobrovoľníci. Všetci volení funkcionári to robia bezodplatne. Platených je len 9 zamestnancov v Bratislave a po jednom v každom regióne.
Hrdíte sa titulom trojnásobného majstra Slovenska vo vábení jeleňov. Čím ste zvábili Denisu Sakovú, že v pléne parlamentu vystúpila za zachovanie vašej komory?
Pani Saková rozprávala tie veci v pléne s plnou vážnosťou. Ako bývalá ministerka sa stretla s našimi štatistikami týkajúcimi sa držiteľstva zbrojných preukazov. Prišla do styku s tým, že vieme v našom systéme vyhľadať údaje o ktoromkoľvek našom členovi. Polícia napríklad potrebuje zistiť, či má platný poľovnícky lístok, aké zbrane vlastní, dokedy mu platí zbrojný preukaz. Vieme to obratom zistiť. S políciou máme dobré vzťahy. Vedia, že robíme kontrolné streľby, chcú s nami zosúladiť platnosť poľovných lístkov a zbrojného preukazu. Úzko spolupracujeme aj s environpolíciou, napríklad čo sa týka otravy dravcov alebo pytliactva.
Je Saková vaša členka?
Myslím, že áno.
Chce vás teda minister pôdohospodárstva Mičovský zrušiť? Odhovárate ho?
Samozrejme, sme v kontakte s mnohými ľuďmi z rezortu. Vlani sa začalo hovoriť o príprave nového zákona, ministerstvo vymenovalo expertnú skupinu. Vybrali asi 20 ľudí naprieč spektrom odborných a záujmových organizácií a skupín, ktoré sa nejakým spôsobom dotýkajú poľovníctva. Veľmi dobre tú skupinu vybrali. Mali sme dvojdňové stretnutie v Palárikove, aby sme kompletne prešli ten zákon. Niektoré zmeny, ktoré bolo potrebné urobiť, sme nastavili tak, aby sa zmenili, aby to širokému spektru vyhovovalo. Pár sporných bodov sme mali dorokovať. Potom bolo mesiac ticho. Následne prišla verzia zákona, ktorú sme akože spolu urobili, a bola úplne iná.
V čom iná?
Dohodli sme sa, že povinné členstvo v komore má zostať. V novele sa píše, že sa má zrušiť. Aj to bolo spúšťačom petície. Samozrejme, ďalej rokujeme s ministerstvom pôdohospodárstva. Demokracia však zlyhala, lebo na tom stretnutí v Palárikove 17 členov expertnej skupiny hlasovalo (14 za, 3 sa zdržali) za jednu vec a v ministerskej verzii zrazu vidíme presný opak. Ak niečo treba vylepšovať, vylepšujme, ale nebúrajme to, čo je zabehnuté.
Koľko z tých 60-tisíc vašich členov sú papaláši?
To si nedovolím odhadnúť. Ale viete, kto je to papaláš? Ak má niekto veľké auto, je papaláš? Ak niekto jazdí na super motorke, to je papaláš? Drvivá väčšina poľovníkov sú bežní občania tohto štátu.
Sudcovia s výhodami, politici zvyknutí na výhody alebo, ak chceme, tak aj podnikatelia typu Jozef Majský.
Opýtajme sa, koľko z týchto ľudí hrá golf. To sú papaláši?
Tak predpokladám, že tak ako pri hraní golfu, aj poľovnícky výstroj je drahý, aj pušky, sprievodca, prenájom revíru. Koľko by ma stál taký víkend, keby som si chcela zabiť diviaka na guláš?
Musíte vynaložiť financie, ak chcete zložiť skúšku z poľovníctva. Potom zbraň a je na vás, či si kúpite brokovú, guľovú, kombinovanú. S vašimi kolegami som bol na poľovačke, vyšiel z nej v PLUS 7 DNÍ článok s názvom Niekedy aj tri. Lebo za rok naozaj niekedy vystrelím len tri náboje. Čudovali sa, ako mrzneme, kým čakáme na zver. Vravím im, kedysi sme mrzli viac. To je ďalšia investícia. Môžete si kúpiť na lov kvalitnú termobielizeň, topánky alebo môžete poľovať v bavlnených „spoďároch“. Ak som členom združenia a už mám výstroj, za víkend platím len minimum.
Takže, ak by sme k tomu chceli dať čísla. Divinový guláš, ak si zviera chcem zabiť sama, ma vyjde od 300 do 3-tisíc eur?
Úprimne, to neviem tak povedať, ale som presvedčený, že menej ako 300 eur.
Ako komora máte na poľovníkov aj sťažnosti? Vylúčili ste nejakých členov?
Samozrejme, mali sme prípad, keď poľovník zastrelil kone alebo policajného psa. Sú to individuálne zlyhania a sme plne súčinní polícii pri vyšetrovaní. Aj pomáhame s vyšetrovaním pytliactva. Títo ľudia v našich radoch nemajú čo robiť. Zatiaľ je však legislatíva nastavená tak, že ak im je odobraný poľovný lístok, o tri roky, sa môžu zas uchádzať o členstvo a robiť si zas poľovnícke skúšky. My by sme ich chceli vylúčiť natrvalo a v tom by nám napríklad mohli pomôcť politici.
V minulosti sa veľa písalo o lukratívnosti poľovníckych revírov. Máte to vy ako komora pod palcom?
Komora s prenájmom poľovníckych revírov nemá nič spoločné. Pod palcom to majú vlastníci pozemkov. Oni rozhodujú, komu revír prenajmú. Poľovnícky revír je uznaný, hranice sú jasné a ak sa ide nájom predlžovať na ďalšie obdobie, rozhodujú o tom dve tretiny vlastníkov. Zídu sa, zvolia si zástupcov, tí nastavia podmienky, na základe ktorých bude revír prenajatý. Buď si povedia, že tam budú poľovať podielnici, miestni urbári napríklad. Takže, inými slovami, miestni. Ale môže sa stať, že si vlastníci pôdy, lesa povedia, že to prenajmú najlepšej ponuke. To je trhový mechanizmus. Prídu záujemcovia, miestni poľovníci povedia, vymyslím si, dáme päť eur za hektár. Príde tiež Jožko Mrkvička, teda ten, ktorého ste chceli, aby som menoval a rátal, koľko ich je, a on povie - dám vám 15 eur za hektár. Ak vlastníci nie sú lokálpatrioti, prenajmú to jemu. Tie veľké lukratívne revíry, to sú štátne revíry. Ak tu na nás niekto ukazuje, že dvaja-traja papaláši ich majú niekoľko, tak sa treba pýtať v Lesoch SR a na ministerstve na to, ako, komu, za akých podmienok sa prenajali, predali. Ten, kto obviňuje nás, nemá pravdu. Problém nového zákona, ktorý sa pripravil, bol aj ten, že na odhlasovanie, komu sa bude revír prenajímať, by po novom stačilo mať len nadpolovičnú väčšinu. No a štát by ľahko našiel na mnohých miestach 51 percent. Bude to pre miestnych vlastníkov problém. „Papalášizmus sa zdvihne ešte viac.“ Aj to je dôvod, prečo sme písali petíciu.
Sú medvede na Slovensku problém?
Slovenskí poľovníci desiatky rokov upozorňujú na to, že počet medveďov na Slovensku stúpa. Manažment a odlov je ovplyvňovaný tak, že sa neloví dosť a prírastok je vyšší ako úbytok. V minulosti sa urobili kvóty, lov medveďov sa v určitých váhových a vekových kategóriách naplánoval. Počet sa darilo udržať v medziach, aby nebol problémový. Dnes sa medveď už neloví ani na výnimky, ktoré udeľovalo ministerstvo životného prostredia. Za prísnej kontroly sa po jej udelení medveď odlovil. Potom začali tieto výnimky napádať mimovládne ochranárske združenia a v posledných rokoch sa prakticky medvede na Slovensku nelovia.
Prečo ste označili zabitie dvoch medveďov za amatérsky neodborný čin?
Minister Budaj vyhlási, že medvede sú naše národné bohatstvo, a potom dá zabiť svojmu zásahovému tímu diletantským spôsobom medvedicu a mláďa. Ďalšie tri nesamostatné mláďatá nechajú niekde v prírode? Zásahový tím ochrany prírody použil vraj eutanáziu, ale to je divný výraz. Uspali ich, dostali smrtiacu injekciu a mŕtve medvede odovzdali užívateľovi poľovného revíru, ktorý absolútne nevedel o tom, že sa tam taká akcia deje. To je v rozpore so zákonom. Štátne lesy TANAP-u dostali v plachte dva medvede a robte si s nimi, čo chcete.
Medvedie mäso sa je?
Áno, musí byť vyšetrené, aby sme si boli istí, že nemá svalovca, ale dá sa jesť. Má to však háčik. Musíte na to žiadať výnimky, nielen na spracovanie trofeje, teda kože a hlavy, ale aj na medvediu divinu, keď ju chcete predať. Napríklad Štátne lesy TANAP-u mali problém, keď odlovili medveďa. Trofej si zobral strelec a mäso predali do tatranského hotela. Platili pokutu inšpekcii životného prostredia.
Vaši kolegovia vyčítajú nám, nepoľovníkom, že sme pokrytci, lebo lovíme v supermarketoch. Znamená to, že vy po tom, ako zviera zastrelíte, ho aj sám naporciujete, zvlečiete z kože?
Majetkom poľovníka, ktorý ulovil jeleňa je trofej, teda parohy a tiež všetky jedlé vnútornosti, teda pľúca, srdce, pečeň, obličky. Jagerrecht, možno to poznáte, ako zabíjačkové jedlo jágerek. So zbytkom diviny disponuje poľovnícke združenie. To mäso je všetkých. My si povieme, z 15-tich jeleňov, ktoré strieľame za rok, päť predáme spracovateľovi, troch záujemcom z dediny a zvyšok si rozdelíme. Každú ulovenú zver prehliadne osoba vyškolená štátnou veterinárnou správou, ktorá robí prehliadku, či ten kus je vhodný na konzumáciu.
Moja otázka bola však, či sám porcujete jeleňa?
Áno, takmer každý poľovník vie zver vyvrhnúť, odrať, a rozštvrtiť tak, ako by to urobil mäsiar.
Krivdíme vám, ak nepranierujeme ľudí, ktorí chovajú doma prasce, ale ak lov spanilého jeleňa zazlievame?
Doba sa posúva zvláštnym smerom. Pomaly si už nebudete môcť doma poraziť hospodárske zviera. To sa mi zdá absurdné. Ten gazda prasiatko porazí bezbolestne. Ak veziem prasce na bitúnok, ony vedia, čo sa s nimi ide diať. Gazda tak ako každé ráno poškrabká prasiatko, spraví to puk, stratí vedomie a dovidenia. Nebudem vám zazlievať, že nás naháňate a ich nie. Poľovník je tu na to, aby aj lovil zver, nielen na to, aby sa o ňu v lese staral. Od sedliackeho rozumu sa vzďaľujeme míľovými krokmi a robíme traumu z vecí, ktoré boli prirodzené. Ľudstvo vyšlo z lovu. Je dokázané, že neandertálcovi sa nezačal vyvíjať mozog z jačmeňa, ale z toho, že začal premýšľať nad tým, ako klepnúť mamuta a získať bielkovinu, ktorá mu pomohla zväčšiť mozgovú kapacitu.
Ako to je s lovom vlka, ktorý sa nedávno zakázal. Na čo je poľovníkom uloviť si vlka?
Samozrejme, nemáme radi, ak prídete do revíru a vidíte, že tam polovicu jeleňov ulovil vlk. Nie je pravda, že vlk loví len slabé a choré, vitálneho zdravého jeleňa ulovia tiež. Poľovník to považuje za škodu, ale zároveň rozumie, že je to kolobeh prírody. Zas sa však táto téma stretla s nepochopením, podsúvalo sa, že poľovníci chcú loviť vlka, aby si jeho trofej zavesili na stenu. Nikto nebral do úvahy to, čo im rozprávajú ovčiari a chovatelia dobytka, a teda, že majú obrovské problémy, ktoré spôsobuje vlk. Vyplatilo sa síce 70-tisíc eur za tieto škody, ale mechanizmus je nastavený tak zložito, že tí, ktorí nemali obrovskú škodu, len pár ovečiek, sa o to ani nepokúšajú.
Ochranári hovoria, že pastieri majú mať na ochranu pastierske psy.
Ak ovčiar chce, aby mu bola vyplatená škoda, ktorú mu spôsobili veľké šelmy, tak by mal mať na každých začatých sto oviec jedného psa staršieho ako 12 mesiacov z týchto plemien: slovenský čuvač, kangál, aziat… To sú 70-kilové psy, ktoré musia byť voľne pustené. Keď to ovčiari prerátali, tak prišli na to, že by ich malo byť 12-tisíc na celé Slovensko. Viete si predstaviť, že pôjdete na turistiku, bude tam 150 oviec a k vám sa prirútia dva takéto veľké psy? Jeden český chovateľ povedal, že mať voľne pusteného kangala, hoci aj najlepšie vycvičeného, znamená, že máte zarobené na trestné oznámenie za ublíženie na zdraví alebo skončíte v base. V strednej Európe nie je možné, aby sa toľko psov pohybovalo voľne. Potom sú navrhnuté ako ochrana elektrické ploty, to je nerealizovateľné - je to 450-tisíc hektárov. Včelár, ak chce dostať peniaze za škodu, ktorú mu spôsobí medveď, musí mať včely umiestnené 3 metre nad zemou na plošine. Predstavte si tých 70-ročných včelárov, ako tam balansujú s 10-kilovým medníkom. Alebo klietky, čo nebude pekné pre náš vidiek, alebo ešte elektrický ohradník s najvyšším príkonom.
Divé kačky skončia len u poľovníkov? Tie v reštauráciách na hodoch sú všetky z chovu?
Samozrejme v reštauráciách jete domáce zvieratá. Ale na Slovensku sa divé kačky a husy veľmi nelovia. Nemáme na to ani podmienky a lov je silne obmedzený.
Viete povedať, koľko srniek či inej divej zveri bolo vlani zrazených na cestách? Čo sa deje s nimi? Vždy policajt zavolá so sebou aj poľovníka na miesto?
Akonáhle zrazíte zviera, môžete a nemusíte mať poškodené vozidlo. Niekto to hlási polícii, iný buchne do jeleňa a ani nevie, že ho usmrtil, že ho tam nechal ležať. Polícia nám skutočne volá, ak majú hlásenú kolíziu, prídite si to pozrieť, ten kus zveri môže byť niekde uhynutý. Veľakrát je to tak, že tú srnu či jeleňa musíme usmrtiť, lebo má napr. zlomenú chrbticu. Stretávame sa aj tu s nepochopením. Ľudia si myslia, že máme doniesť zviera k veterinárovi. So sadrou na nohe, aj keby mu ju zachránil, by však aj tak také zviera zomrelo na stres. Ročne zrazia autá iba čo vieme viac ako 13 tisíc kusov zveri a podľa mňa raz toľko ani nenájdeme.
Neskončia zrazené srnky v guláši?
Nie, keďže sme nevedeli posúdiť správanie zrazenej zveri pred uhynutím. Strelec povie vyškolenej osobe, že sa jeleň normálne správal a teda vieme, že je zdravé. V tomto prípade neviem prečo sa zviera zamotalo na komunikáciu, nie je teda možné použiť ho na konzumáciu a musí byť zlikvidované podľa zákona.
