Dňa 3. júna 2025 zomrel Henrik Török, bývalý zamestnanec Ústredia Maďarského poľovníckeho zväzu (Országos Magyar Vadászati Védegylet).
Hoci Henrik v roku 2013 odišiel do dôchodku, až do svojej smrti bol veľmi aktívny. Jeho odhodlanie a oddanosť obhajobe záujmov v poľovníctve boli neochvejné. Pravidelne prichádzal s inovatívnymi nápadmi a jeho vynikajúce profesionálne schopnosti nadväzovania kontaktov a iniciatíva pomáhali práci poľovníckeho zväzu v mnohých oblastiach.
Narodil sa v meste Biatorbágy a prežil tam celý svoj život. Vyštudoval za poľnohospodárskeho inžiniera v Debrecíne a neskôr si doplnil poľovnícke vzdelanie. Poľovníctvu sa venoval od roku 1973. Od roku 1976 viedol 20 rokov vyhradený poľovný revír MAVOSZ v Bugyi. Od roku 1999 až do odchodu na dôchodok bol vedúcim pracovníkom poľovníckeho zväzu, pričom plnil aj úlohy v ústredí Maďarskej poľovníckej komory. Z času na čas prispieval aj do redakčnej rady poľovníckeho časopisu Nimród.Henrik bol nadšený pre vzdelávanie a dláždil cesty mladým a začínajúcim poľovníkom. Viedol kurz poľovníckeho vzdelávania, aktívne sa zúčastňoval mnohých rokovaní v tejto oblasti a do veľkej miery je autorom súčasného systému vzdelávania poľovníkov. Udržiaval pracovné a priateľské vzťahy s viacerými odbornými organizáciami vrátane zahraničných partnerských organizácií, najmä so Slovenskou poľovníckou komorou a Slovenským poľovníckym zväzom. Desaťročia sa aktívne podieľal na organizovaní FeHoVy, niekoľko rokov organizoval a viedol pódiové vystúpenia. Mal obrovský podiel na založení súťaží v hre na lesný roh v Maďarsku. V posledných rokoch sa snažil zaviesť zahraničnú dronovú prax záchrany srnčiat v Maďarsku, prispel aj k organizácii viacerých tematických podujatí a bol zakladajúcim členom dronového výboru Védegyletu, ktorý vznikol na jeseň 2024.Henrik Török bol v roku 2013 ocenený Zlatou medailou Poľovníckej komory, najvyšším vyznamenaním Maďarskej poľovníckej komory a bolo mu udelené štátne vyznamenanie Maďarský strieborný kríž za zásluhy. Okrem maďarských vyznamenaní, ktoré počas svojej kariéry dostal od rôznych inštitúcií, bol ocenený aj najvyšším vyznamenaním SPZ - Medailou svätého Huberta.
Jeho večne dobrá nálada, duševná sviežosť, optimizmus, ochota pomáhať, humor, zdržanlivá, ale pevná povaha nám budú chýbať rovnako ako jeho nespochybniteľná profesionalita a spoľahlivosť.
Česť jeho pamiatke!
