Kancelária SPK, Štefánikova 10, Bratislava, tel. č.:  02/57 20 33 11

OZNAM

Kancelária SPK je presťahovaná späť do svojich zrekonštruovaných priestorov na Štefánikovej 10 v Bratislave.

Prosíme ctených klientov, kvôli pandémii COVID-19, aby uprednostnili telefonickú komunikáciu pred osobnou návštevou Kancelárie. Ďakujeme

60186142 10211320912137670 9217601327385804800 o 734x412Po snahe zakázať konkrétne typy civilných zbraní zdôvodnením boja proti terorizmu ktorý zdvihol obrovskú vlnu kritiky samotných občanov EÚ, vyrukovala dávnejšie EK s podnetom zakázať plošne používanie olova v strelive. Všeobecne sme v posledných rokoch svedkami trendu regulácií. Všetkého a všade. Iste, každá spoločnosť musí mať hranice, ktoré sú nastavené práve reštrikciou. Nedá sa spoliehať že ich ma každý prirodzene v sebe. Problém nastane ak zákazy prestanú dávať zmysel a miesto toho aby ľudí chránili, spoločnosť umelo zväzujú.

Človek s kritickým myslením a skúsenosťami vie že svet nie je čiernobiely. I keď množstvu ľudí by to zrejme vyhovovalo, pretože by nemuseli používať rozum. Stačil by im nejaký ideový vodca ktorý povie čo majú alebo nemajú robiť a ideálne to zabalí do nejakého „vyššieho dobra“. Ale k zbraniam patrí osobná zodpovednosť a k nej schopnosť vytvoriť si vlastný názor analýzou dát. Ako je to teda s tým olovom? 

Je vcelku zákerný jed. Debaty o zákazoch sa vedú desaťročia. Tento trend nie je len u streliva,EiU9fU4Z2NV7CzJweYbiNxGn 260x300 ale i v ostatných oblastiach, napríklad v zdravotníctve či elektrotechnike. To že prišlo aj na strelivo bola iba otázka času. Napríklad u áut došlo k zákazu používania palív s prímesami olova v EÚ v roku 2005, zásadné obmedzenie olova v batériách v roku 2010. Dnes vcelku dobre poznáme vplyv ťažkých kovov na životné prostredie a ľudské zdravie. Naša spoločnosť je postavená na čerpaní zdrojov a výrobe všetkého v enormných množstvách. Preto je autoregulácia nevyhnutná. Primeraná. V opačnom prípade nás zreguluje príroda sama. Posledné týždne máme na stole reálny návrh plošného zákazu streliva pre civilné použitie. Skúsme sa pozrieť, aké dopady má použitie olova v civilnej streľbe.

Individuálne – na zdravie a bezpečnosť jednotlivca

Pre pochopenie vplyvu olova na človeka treba poznať mechanizmus pôsobenia. Olovo je toxický kov prirodzene sa vyskytujúci v zemskej kôre. Nemá žiadne rádioaktívne vlastnosti, naopak, vďaka svojej vysokej hustote sa používa na zatienenie jeho prenikania. Ak ste absolvovali napr. roentgen, určite ste sa pohybovali okolo desiatok kilogramov olova. K otrave olovom nemôže dôjsť iba tým, že sa nachádzate na jednom mieste s predmetom z olova. Okrem iného za to vďačí prirodzenej vlastnosti pasivácie. Pri kontakte s kyslíkom vytvára na povrchu tenkú oxidačnú vrstvu, ktorá následne zabraňuje jeho degradácii a uvoľňovaniu. Otrava olovom je prakticky možná ak dôjde k jeho požitiu – zjedeniu, alebo dýchacími cestami – vdýchnutím čiastočiek olova.

Minie Balls 300x141Strelivo používajú civilní strelci v zásade na dva účely. Na športovú a relaxačnú streľbu na miestach na to vyhradených – krytých a otvorených schválených strelniciach a pre výkon poľovníctva v poľovných revíroch. Ohrozenie človeka olovom pri streľbe je primárne možné 3-mi spôsobmi: 1. keď vás trafí niekoľko gramov jednorazovo, ale v tom prípade je otrava ten najmenší problém; 2. nadýchaním výparov olova (a iných ťažkých kovov), ktoré vznikajú počas výstrelu vysokou teplotou z horenia prachu pôsobiacich na strelu a 3. dýchaním častíc olova, ktoré sú rozptýlené do vzduchu rozpadom strely na cieľovú plochu. Sekundárne vtedy, ak sa častice olova dostanú napríklad z neumytých rúk, ktorými ste chytali olovené strely do tráviaceho traktu.

Pri posúdení rizika poškodenia zdravia olovom, najrizikovejšie vychádzajú kryté strelnice. Na Slovensku by sa dali na prstoch jednej ruky spočítať také, ktorých ventilácia dokáže vymeniť dostatočný objem vzduchu za čas v prípade, že tam strieľa viac strelcov naraz, prípadne z výkonnejších zbraní. Rôzne bývalé CO kryty, ktoré využívajú pôvodný systém ventilácie sú skutočne problematické. Prečo je to dôležité? Pretože všetky ťažké kovy z povýstrelových splodín sa vám potom točia pod nosom a po pár minútach máte čierno v nose a sladkastú chuť v ústach. Mimochodom, v staroveku sa octan olovnatý používal ako sladidlo. Kryté strelnice majú na dopadovej rôzne druhy lapačov/kovových terčov, kde sa roztrieštením strely dostávajú do vzduchu čiastočky, ktoré v prípade zlej ventilácie vdychujete. Neviem o žiadnej akútnej otrave olovom na strelnici, ale poznám viacero prípadov, kedy dlhoročný intenzívny tréning na krytej strelnici viedol k vzniku vážnych ochorení.

Otvorené strelnice majú teda dve zásadné výhody. Čerstvý vzduch a hlinu/piesok ako dopadovú20191007 142231 01 300x218 plochy. Strely zväčša končia v hline, kde sa po krátkom čase dôjde k pasivácii ich povrchu. Strelnice používané desiatky rokov nemajú žiadny problém s otravami olovom ani nevyzerajú ako mesačná krajina. Strely z napoleonských čias sú jasným dôkazom toho, že strela v pôde zostáva a olovo sa neuvoľňuje do ovzdušia ani pôdy v takej miere aby bolo nebezpečné. Mimochodom, olovo ako také je ideálne recyklovateľný materiál a hlinené valy sú ho plné. Na niektorých strelniciach aj stovky ton.

Problematika použitia olovených striel v poľovníctve je rozpracovávaná širšie už dlhú dobu a jediné ako potenciálne problematické sa ukazuje použitie olova na vodných tokoch a mokradiach. Problém môže vzniknúť, ak je/zostane olovený predmet ponorený vo vode, resp. omývaný vodou. Nevytvorí sa dostatočná pasivačná vrstva a olovo sa uvoľňuje do vody. To bol prípad olovených vodovodných trubiek používaných v niektorých krajinách až do polovice 20. storočia. Je preto obava, že olovo zo streliva používaného na lov sa tak môže dostať do potravinového reťazca. Otázka ale je, koľko brokov je potrebné dostať do vodného toku aby sa to prejavilo na flóre a faune. Nie je dohľadateľná relevantná štúdia či takéto množstvo olova v tomto skupenstve má vôbec nejaký vplyv, nakoľko všetky štúdie kontaminácie pôdy či vody nevedia oddeliť vplyv olova z lovu a toho ktoré tam padlo vo forme vzdušných emisií priemyslu. Všetky štúdie ktoré sa mi podarilo nájsť uvádzajú niečo v zmysle „mohlo by mať“ ale neuvádzajú žiadne konkrétne merania. Všeobecne otázka „koľko olova zostane po civiloch v pôde“ je podľa mňa kľúčová a posúva nás k druhému bodu a to celkovému vplyvu civilnej streľby na životné prostredie.

Celkový vplyv civilnej streľby na životné prostredie

emisie olova 300x205Znečistenie životného prostredia olovom je v zásade možné dvoma spôsobmi. Prvý a najzásadnejší je kontamináciaovzdušia – jeho rozptýlenie v forme aerosolu po technologickom odparení, resp. ako drobné čiastočky do ovzdušia a následný plošný spad na polia, lúky a lesy. Sekundárny spôsob znečistenia je ukladanie olova. V tekutom stave (súčasť zlúčenín) ako odpadu. Spôsobuje kontamináciu pôd a následne vôd. Toto riziko je veľmi vysoké predovšetkým vtedy ak sú zlúčeniny obsahujúce olovo ukladané vo forme kalov. Najmenšie riziko vzniká, aj je olovo ukladané priamo v tuhom skupenstve bez prístupu rozpúšťadiel, podobne ako je tomu pri jeho prirodzenom výskyte. Podobným „odpadom“ sú aj strely vo valoch na strelniciach Pozrime sa teda ako sme na tom v SR s problémom s olovom. Vychádzam v nasledujúcich konštatovaniach z dát uvedených v relevantných zdrojoch 

Vyššie uvedené správy konštatujú napríklad nasledujúce skutočnosti:

  • [4] strana 2: „z monitoringu zložiek životného prostredia v SR vyplýva, že koncentrácie Pb v týchto zložkách nepredstavujú pro hodnotení podľa príslušných limitných hodnôt v súčasnosti platných v SR závažnejší problém“;
  • [1] strana 4: „Koncentrácie  olova  v  ovzduší  na  Slovensku  neprekračujú limitnú hodnotu.“;
  • podľa [4] strana 13 je zjavné, že obyvateľstvo ani v priemyselných oblastiach netrpí vyšším obsahom olova v krvi a jednotlivé zvýšené prípady majú skôr čo dočinenia so starými olovnatými farbami v bytoch. Prípadne [4] strana 15 pri mape kontaminácie pôd olovom jasne uvádza, že nadlimitné koncentrácie sú situované výhradne vo vyšších nadmorských výškach čo súvisí s diaľkovým prenosom emisií;
  • podľa [1] obr. 5.2 je zjavné, že emisie olova v SR majú dlhodobo klesajúcu tendenciu;
  • podľa [2] strana 27 je podiel na tvorbe emisií Pb nasledujúci: 58% priemyselné procesy, 36% energetika, 2,3% domácnosti, 2,2% odpady, 1,7% doprava. Ročne len do ovzdušia „rozprášime“ v SR zhruba 50t olova;
  • podľa [2] strana 112: „Odpadové  vody,  ktoré  produkujú  elektrárne,  majú  predovšetkým charakter vôd z technologických a chladiacich procesov. Odpadové vody z technológií sú znečistené chemicky;
  • podľa [5] najviac kontaminované pôdy sú v lokalitách kde sa nachádzajú hutnícke prevádzky na výrobu ocele, medi či hliníka a lokality s vyššou nadmorskou výškou, ktoré zachytili vzdušné emisie napríklad ako v prípade Žiaru nad Hronom – Štiavnické vrchy, Podbrezová – Muránska planina či VSŽ a Krompachy – Volovské a Slánske vrchy a.i.;

Pb1 300x130

Olovo zjavne dnes nie je problém, ktorý je potrebné akútne riešiť plošnými reštrikciami. Kontaminácia klesá, emisie zásadne poklesli, individuálne otravy sú výnimočné. Ako teda zvyšuje kontamináciu životného prostredia olovom civilná streľba? Emisie vynikajúce počas streľby sú absolútne zanedbateľné. Je to skutočne povestný pľuvanec do mora. Kontaminácia pôdy? Väčšina streľby je vykonávaná na strelniciach. To znamená že prevažná väčšina olova zo streľby sa nenachádza plošne rozptýlená v prostredí, ale na izolovanom mieste v skupenstve, ktoré nevdýchnete ani nevypijete. Ohrozenie otravou olovom na strelnici, ako sa aj po desaťročiach skúseností ukázalo je prakticky nulová.

1 s2.0 S0048969718330572 ga1 lrg 300x174Na margo vzťahu strelnica – ochranári/životné prostredie spomeniem VTSÚ Záhorie. Dlhé roky po 1989 protestovali ochranári že tamojšiu vojenskú testovaciu strelnicu treba zrušiť, pretože ničí životné prostredie. Funguje ako uzatvorený priestor  už od roku 1923 a testujú sa tam všetky existujúce kalibre až po lodné kanóny (Nemci cez WWII). Jedného dňa prišli sami ochranári na to, že práve táto činnosť tam pomohla zachovať niektoré prirodzené, inde už zaniknuté biotopy. Ako teda ukazujú exaktné merania, vplyv na znečistenie prostredia olovom a ohrozenie zdravia obyvateľstva má absolútne zásadný vplyv energetika a ťažký priemysel. Zásadné zníženie emisií olova v SR prinieslo predovšetkým zrušenie výroby olovnatého skla, útlm hutníckej výroby a nasedenie nových technológií. Riešiť problém kontaminácie prostredia olovom zákazom jeho používania pre civilnú streľbu je ako liečiť onkologického pacienta poslaním do kozmetického salónu.

Ako chrániť ľudí pred olovom z civilnej streľby?

Prečo sa na streľbu používa práve olovo ak je jed? Má vhodné chemické a fyzikálne vlastnosti, ktoré zabezpečujú že je paradoxne bezpečné. Chemická stabilita zaisťuje, že i pri skladovaní desiatky rokov nemení svoje vlastnosti, nevyžaruje a nevylučuje nič do okolitého prostredia. Nespôsobuje problémy pri manipulácii a dotyku s kožou (ako samostná tuhá látka, to neplatí v prípade že je súčasťou nejakej zlúčeniny). Vysoká hustota, nízky bod tavenia a vysoká tvárnosť zaisťujú, že i malé strely majú vyššiu hmotnosť, dobre sa odlievajú do požadovaných tvarov a po náraze na prekážku/terč sa neodrážajú a tak sekundárne neohrozujú samotných strelcov. To je dôvod prečo sa dnes olovené strely používajú predovšetkým na šport a lov. Armádna malorážová munícia obsahuje olova podstatne menej.

Pre individuálnu ochranu proti otrave osôb pri použití munície s olovom stačia základné hygienické opatrenia. Umývať si ruky po manipulácii a streľbe, nejesť v priestoroch kde sa strieľa a ideálne sa po streľbe prezliecť. Vyhľadávať skôr strelnice otvorené, prípadne kvalitne odvetrané kryté. Ak to inak nejde, použiť aj respiračné ochranné pomôcky.

Pre ochranu životného prostredia pred negatívnymi javmi by úplne postačovalo mať spôsob recyklácie olova na strelniciach. Tento „problém“ má jednoduché riešenie. Pár chlapov, nakladač a sito. Raz za čas by si prišli prebíjači pozbierať olovo čo tam iní nechali. Pre niekoho tuhý odpad, pre iného obchodovateľná komodita.

1 s2.0 S0048969718330572 ga1 lrg 300x174

Zaoberať sa dnes vplyvom olova vystrieľaného poľovníkmi v lesoch je skutočne nezmysel. V čase, keď nám padá na hlavu ročne poprašok 50 ton olova v jemných časticiach riešiť pár stoviek niekoľkogramových striel ktoré v tuhom stave zostanú v hline je… no proste proti logike paretovho princípu. V prípade mokradí a miest na vodných tokoch kde je skutočne intenzívna lovecká činnosť a olovo zostáva vo vode, loveckú činnosť buď obmedziť alebo nariadiť použitie streliva bez olova. Tieto opatrenia už ale realizované boli aj napriek tomu, že doteraz sa žiadna otrava olovom u zvierat z titulu používania streliva nepreukázala.

EÚ bojuje proti olovu je presne rovnako ako s terorizmom.

Emisie olova civilnou streľbou (celkový pomer splodín) sú umelo vytváraný problém. Dokonca aj znečistenie životného prostredia tuhým olovom na strelniciach je vzhľadom na tony olova ktoré sa ročne do prostredia uvoľnia v priemysle alebo formou odpadov viac ako zanedbateľné. A ku všetkému je koncentrované na pár miestach strelníc v tuhom stave, nie plošne v aerosoloch a jemných časticiach vo vzduchu ako v prípade priemyselných emisií. To, či bude daná mokraď alebo lokalita kontaminovaná olovom nezáleží v SR od toho či je vedľa strelnica, alebo či tam chodia poľovníci strieľať kačky olovenými brokmi. V našich končinách to záleží výhradne od toho, aká továreň leží v danom okrese a akú používa technológiu.

Prísť s návrhom zákazu olova v civilnom strelive s odôvodnením ochrany zdravia občanov a planéty je presne taký istý nezmysel ako zakazovať legálne zbrane v boji s terorizmom. Olovo v civilnom strelive nie je zodpovedné za plošné znečisťovanie prostredia. Nespôsobuje ani individuálne otravy ľudí či zveri. Ide o absolútne marginálnu oblasť vzhľadom na pomer k množstvu tohto prvku využívaného našou spoločnosťou a tiež preto že nemá vôbec žiadny vplyv na emisie vo vzduchu ktoré riziko pre obyvateľstvo spôsobujú.

Podobne ako kolegovia z ostatných štátov EÚ aj my vstupujeme do jednaní s rôznymi orgánmi v SR, ktoré môžu a majú v tomto konať. Zisťujeme že nastal zvláštny stav. EÚ si vymyslí zákaz a občania majú zdôvodňovať prečo nie je dobrý. Fungovanie štátu by malo byť opačné. Ak chce zakazovať, mal veľmi dobre zdôvodniť či je to nutné. V opačnom prípade podobne ako to bolo už x krát v minulosti jedného dňa občania povedia „stačilo“.

Čo spôsobí prípadný zákaz použitia olova v civilnej streľbe a poľovníctve?

    1. Zníži bezpečnosť na strelniciach – zásadne. Viacej odrazov, viac zranení. Aj odrazená strela môže byť životu rovnako nebezpečná ako tá priamo vystrelená. Je to ako keby niekto plastové nárazníky na autách nahradil oceľovými. V záujme zníženia spotreby ropy chodci nech si trhnú nohou. Doslova.
    2. Spôsobí problémy pri love zveri – zmena dopadovej a ranivej balistiky striel, menšia šanca usmrtenia prvou ranou, väčšie utrpenie pre zver.
    3. Zvýši cenu streliva – tento šport bude opäť nedostupnejší. Tu ma napadá otázka, či budú chodiť naši brokári trénovať na majstrovstvá sveta mimo EÚ? Alebo biatlonisti s ich malorážkami? Lebo svetová konkurencia bude strieľať olovom ďalej. Výsledkom reštrikcií je vo všeobecnosti stav, že stále väčšia skupina ľudí si môže dovoliť stále menej. Taký bruselský socializmus naruby.
    4. Vplyv na ekológiu otázny – otázkou sú aj vplyvy kovov ktoré budú používané ako náhradné. Je naivné si myslieť že náhradné kovy podobných mechanických vlastností nebudú mať žiadny vplyv na životné prostredie. Meď je toxická pre bezstavovce, zinok je pre ryby toxickejší ako olovo. Inak viete aký odpadný prvok vzniká pri technológii výroby medi alebo ocele ako možných náhrad? Olovo. Takže sa kľudne môže stať, že zákaz olova môže mať paradoxne negatívny dopad na životné prostredie. EK si, slovami strelca, vie streliť do vlastného kolena.
    5. Zníženie životnosti a spoľahlivosti zbraní  – nové strely budú mať nižšiu hmotnosť, čo spôsobí zmenu priebehu vnútornej balistiky aj v rozsahu tlakov. Rovnako sú tieto materiály tvrdšie, čiže bude nasledovať väčšie opotrebenie vývrtov. Niektoré typy zbraní ako napríklad predovky už budú vhodné iba na stenu. Tento zákaz by platil aj pre polície a mestské polície, dôsledky budú skutočne dalekosiahle.

      Ing. Ľudovít Miklánek,
      podpredseda predstavenstva Legis Telum
Táto webová stránka používa cookies, za účelom zlepšenia funkčnosti stránky pri poskytovaní našich služieb a štatistiky návštev. Zobrazením našej stránky súhlasíte s používaním súborov cookies a zvoľte možnosť „Súhlasím“. V prípade nesúhlasu, vyberte možnosť „Nesúhlasím“. O ich používaní a možnostiach nastavenia sa môžete informovať v sekcii.