Kancelária SPK, Štefánikova 10, Bratislava, tel. č.:  02/57 20 33 11

OZNAM

Kancelária SPK je presťahovaná späť do zrekonštruovaných priestorov na Štefánikovej 10 v Bratislave.
Prosíme ctených klientov, aby v súčasnom období uprednostnili telefonickú komunikáciu pred osobnou návštevou Kancelárie. Ďakujeme

Slovenská ornitologická spoločnosť chce informovať poľovnícku aj nepoľovnícku verejnosť o tom, že v dňoch

13.-14. januára 2018 (s možnosťou sčítať do 21.1.2018)

prebehne sčítanie vodného vtáctva na vodných tokoch a vodných plochách na Slovensku a týmto prosí o zhovievavosť všetkých užívateľov poľovných revírov na Slovensku, aby rešpektovali túto činnosť. 

(2)     Vidno vôbec človeka na satelitných snímkach?
Aj tak by sa dala položiť otázka pri porovnávaní toho, kto hovorí pravdu a kto klame pri údajoch o lesoch. Lesníci evidujú lesné pozemky v katastri nehnuteľností s presnosťou na jeden meter štvorcový. Oponenti argumentujú satelitnými snímkami s rozlíšením 30x30 metrov, kde les do päť metrov výšky nevidno, teda „neexistuje“. Ale na tej istej snímke naozaj nemôže byť vidno ani ľudí – existujú vôbec?
Tak ako mladý (aj do výšky päť metrov) les je les, lebo plní všetky funkcie, ktoré zdravý zelený les plniť má, tak aj deti v jasliach a materských školách sú ľudia, hoci ich nevidno ani zvonku, keď sedia v autobuse. Najnovšie štatistiky zo Zelenej správy za rok 2016, ktorá bola zverejnená 18.12.2017, hovoria jasne – lesov na Slovensku pribúda čo sa týka výmery, tak isto aj zásob dreva:
Výmera lesov

Druh

Rok

1980

1990

2000

2005

2010

2015

2016

Výmera (ha)

LP

1 952 656

1 976 538

1 997 961

2 006 172

2 010 817

2 014 731

2 016 729

PP

1 861 642

1 921 705

1 921 414

1 931 645

1 938 904

942 567

1 944 123

Zdroj: NLC-ÚLZI Zvolen, Súhrnné informácie o stave lesov SR 1980-2017
Vysvetlivky: LP – lesné pozemky; PP – porastová pôda
Zásoba dreva v lesoch

Zásoba dreva1)

rok

2006

2008

2010

2012

2015

2016

Celkom
(mil. m3)

spolu

443,8

452,1

461,95

466,07

478,12

480,65

ihličnatá

209,8

211,2

212,16

211,93

202,21

201,97

listnatá

234,0

240,9

249,79

254,14

275,91

278,68

Na 1 ha (m3)

priemer

231

235

239

241

247

248

ihličnatá

268

272

276

278

276

278

listnatá

206

210

215

217

229

230

Prameň: NLC-ÚLZI Zvolen, Súhrnné informácie o stave lesov SR, 2006-2017
Poznámka: 1) V rokoch 2006-2012 sa uvádzajú zásoby dreva ako súčet platných LHP podľa stavu na začiatku ich platnosti; Údaje rokov 2015 a 2016 sú aktualizované o bežný prírastok a vykonanú ťažbu dreva.
 
Uveríme presným údajom, či sa necháme ohlupovať obrázkami, podľa ktorých ľudstvo neexistuje?

(3)   Je lykožrút smrekový ohrozený druh, keď ho ochranári chránia?

Vôbec nie. Lykožrút smrekový je malý, ale veľmi nebezpečný chrobák. Dokáže sa neuveriteľne rýchlo rozmnožiť. Je pravda, že tu vždy bol. Lesníci sa jeho šíreniu vždy snažili brániť. Rovnako sa ľudstvo vždy snaží zabrániť šíreniu nebezpečných chorôb, ktoré zabíjajú ľudí, zvieratá, rastliny.

Do roku 2003 bol vďaka ostražitosti lesníkov stav smrečín dobrý. Po zmene zákona o ochrane prírody a krajiny bolo lesníkom zabránené, aby včas odstraňovali napadnuté stromy a škodca sa šíril všade naokolo. Na Slovensku sa rozbehol experiment, ktorý svojim rozsahom nemá v Európe obdobu. Zabudli sme na rokmi overené postupy a nechávame bez úžitku umierať desiatky rokov pestované lesy.

A ako to robia múdre vlády?

Bavorská vláda schválila v roku 2017 balíček 100 miliónov Eur pre vlastníkov lesa postihnutých veternou kalamitou, aby sa včas vyviezlo drevo z lesa a zabránilo sa šíreniu lykožrúta http://www.slsk.sk/Pravda%20o%20Bavorskom%20lese%20v%20CZ%20les.tlaci.pdf .

Sme na Slovensku takí hlúpi, že si necháme devastovať naše lesy?











(6) Viete, v čom je Slovensko najlepšie v Európe?

Máme najviac mŕtveho dreva v lesoch na 1 ha – 42 m3 . Áno, spolu je to viac ako 90 miliónov m3. Len pre ilustráciu, na Slovensku sa ročne vyťaží 9 až 10 miliónov m3. V lesoch stojí 19 miliónov m3 mŕtvych stojacich stromov, každý 25. strom v lese je odumretý. Pritom to nie sú stromy len v piatom stupni ochrany. Sú aj v hospodárskych lesoch v treťom stupni ochrany, kde sa má hospodáriť podľa zákona o lesoch s prihliadnutím na zákon o ochrane prírody. To sú následky nefungujúcej ochrany prírody. A ešte chceme rozširovať bezzásahové územia!
O hlúpom gazdovi sme písali minule, ale tu to platí dvojnásobne. To je naozaj Slovensko taký bohatý štát, že si dovolí mrhať „úrodou“ na lesnej pôde?

V bohatých škandinávskych krajinách je to 8 m3/ha.
Možno sú bohatší aj preto, že si vážia, čo im príroda dáva a neplytvajú jedným z najcennejších obnoviteľných zdrojov suroviny.

Minister životného  prostredia koncom roka 2017 konečne povedal, prečo sa v posledných mesiacoch vedie proti lesníkom kampaň plná lží, poloprávd, informácií, ktoré sú vytrhnuté z kontextu. Chce pre svoj rezort viac kompetencií, správu časti slovenských lesov a bezzásahový režim na obrovskej výmere.
     Minister životného prostredia však nikde a nikdy nepovedal, koľko tisíc ľudí zamestnaných v rámci lesnícko-drevárskeho komplexu príde o prácu, o koľko príjmov z daní a odvodov príde štátny rozpočet, o koľko príjmov z daní z nehnuteľností prídu rozpočty miest a obcí, koľko budú štát stáť náhrady pre neštátnych vlastníkov lesov.
     Vo verejnosti sa jednostranne vytvára predstava, že lesníci len bezohľadne rúbu drevo a nič iné ich nezaujíma. Ale my zalesňujeme, chránime mladé stromčeky - ktoré zo satelitných snímok nevidno a vraj nie sú les, vychovávame tieto údajne neexistujúce lesy, prevažnú časť príjmov zarobených ťažbou dreva vraciame späť lesu. Pri tom rešpektujeme zákony tejto krajiny a všetky obmedzenia, ktoré pre nás vyplývajú z ochrany prírody a krajiny. Potrebu ochrany prírody, jej zachovania pre ďalšie generácie plne chápeme. Lesníci vyhlasovali prvé chránené územia, keď slovo ochranár neexistovalo. My sme nezlyhali, naopak. Celé nami spravované lesy sú obhospodarované podľa plánov starostlivosti. Naopak, ochrana prírody nemá pre väčšinu chránených území schválené programy starostlivosti, nie je schválená zonácia národných parkov, nie je zabezpečená ochrana karpatských bukových pralesov. Naozaj tu zlyháva štát, to aktéri kampane My sme les hovoria, ale prstom ukazujú na lesníkov.
     Preto sa na Vás obraciame touto formou. V médiách nemáme dostatok priestoru informovať, vysvetľovať. Tak to skúsime takto. Budeme Vám posielať krátke pravdivé informácie o stave slovenských lesov, lesníctve, ochrane prírody, budeme ich dávať do súvislostí, porovnávať s okolitými štátmi. Múdry človek si tvorí úsudok na základe viacerých názorov.  Venujte nám teda chvíľku času, prečítajte si, čo Vám pošleme, overte si, či Vám hovoríme pravdu. A ak Vás naše informácie zaujmú, pošlite ich, prosíme Vás, svojim deťom, rodičom, príbuzným, priateľom. Všetko je a bude s linkom na FB (viď prepojenia nižšie), kde pripíšte Váš komentár, názor. Veríme, že aj my dokážeme zmobilizovať množstvo ľudí, lebo ide o budúcnosť našej krajiny, o ľudí žijúcich na vidieku, pracujúcich v lesoch, na pílach, v celulózkach a papierňach, poľovníkov, turistov, cyklistov ... Toto sa týka nás všetkých.

(4)   Dve koncepcie spravovania lesov   
  
       Spor medzi ochranármi a lesníkmi je o tom, ako bude spravovaná naša krajina. Spor je kvôli rôznym spôsobom riešenia prírodných katastrof v našich lesoch – stále častejších veterných kalamít a extrémneho premnoženia podkôrneho hmyzu. Výsledkom je rozdielny názor na to, čo s lesom po kalamite ďalej – to je fakt. A tu ponúkajú ochranári a lesníci diametrálne odlišné riešenia.
Ochranárske riešenie je nezasahovať. Tu je výsledok:

  1. K obnove lesa dôjde prirodzeným vývojom v dlhšom časovom období
  2. Žiadna činnosť = žiadne pracovné miesta
  3. Žiadne dane z príjmu pre štát, žiadne dane z nehnuteľností pre obce, žiadne odvody do štátneho rozpočtu
  4. Papier, nábytok, rezivo na stavbu rodinných domov – všetko z dovozu
  5. Nedostatok palivového dreva pre domácnosti

Lesnícke riešenie je zodpovedná aktivita. Tu je výsledok:

  1. K obnove lesa pristupujeme hneď, a v priebehu niekoľkých rokov dopestujeme nový, mladý a zdravý les
  2. 41 tisíc pracovných miest v lesnícko-drevárskom komplexe
  3. Len na daniach odvádzajú lesníci do rozpočtu štátu a obcí viac ako 50 miliónov eur ročne
  4. Využitie obnoviteľnej suroviny na výrobu papiera, celulózy, reziva, nábytku a ďalších výrobkov na báze dreva

Výsledkom obidvoch prístupov je les, len vytvorené hodnoty sú rôzne. Vyberte si. A pozrite si aj zábery z Vysokých Tatier - tri príklady priamo tu - hore les po spracovaní kalamitného dreva a dole les po obnove lesníkmi po šiestich a dvanástich rokoch.

(5)   Ťažba dreva na Slovensku rastie, ochranári nás za to kritizujú, ale mali by nás pochváliť.

Stav lesov na Slovensku je jednoducho taký, že súčasnú výšku ťažby umožňuje. Ročne ťažíme len 76 % toho, čo nám dorastie a my svoje tvrdenia vieme dokázať!
Stav jednotlivých porastov sa  posudzuje každých desať rokov, kedy sa vyhotovuje tzv. Program starostlivosti o les. Zisťuje sa priemerná hrúbka a výška stromov v tom ktorom poraste. Takto vieme určiť aj prírastok dreva za celé Slovensko, preto vieme s určitosťou tvrdiť, že zásoba dreva v lesoch na Slovensku pribúda. A to napriek ťažbe dreva, lebo tá nedosahuje výšku prírastku.
No  a pri zisťovaní stavu lesa sa zisťuje aj vek porastu, a vyhotovujú sa sumárne údaje za Slovensko. A keďže starších porastov je viac, ako by pri rovnomernom zastúpení malo byť, dreva prirastá viac. 

Porovnanie výmery lesov skutočnej a normálnej podľa vekových stupňov

Prameň: NLC-ÚLZI Zvolen, Súhrnné informácie o stave lesov SR, 1971-2016

Aj to je dôsledok práce generácie lesníkov pred osemdesiatimi rokmi a ešte aj predtým. Keď budú dnešné 50-60 ročné porasty o pár desaťročí staršie a prírastku bude menej, úmerne k tomu sa zníži aj ťažba dreva.
Oponenti nemajú radi prirovnávanie obhospodarovania lesa ku poľnohospodárskym plodinám. Určite je to ťažko porovnateľné, lebo poľnohospodár zberá úrodu každý rok, pričom výrobný cyklus v lese je cca 100 rokov. No ani poľnohospodár nie je taký hlúpy, aby nechal zhniť na poli úrodu v čase dobrej úrody len preto, že priemer výnosov za posledných niekoľko rokov bol nižší ako je aktuálna úroda. Či už ste takého videli? Aj stromy majú svoj biologický vek dožitia, kedy sa prejavuje na nich vek hlavne hnilobou dreva. No ak chceme mať doma, v práci, na chate a neviem kde ešte všade výrobky z dreva, tak to drevo z lesa berieme v čase, kedy je primerane hrubé, zato ešte zdravé.

Ani jablko by ste si od gazdu nekúpili, keby bolo zhnité.












(7) Rozsah chránených území a les

Veľa sa v poslednom období diskutuje o ochrane prírody na Slovensku a o potrebe legislatívnych zmien na jej zabezpečenie. Vytvára sa pritom dojem, že stav, ktorý tu dnes je, je zlý a nedostatočný.
Na Slovensku máme národnú sústavu chránených území a európsku sústavu chránených území. Národnú sústavu tvoria národné parky, chránené krajinné oblasti, chránené areály, prírodné rezervácie, atď. Európsku sústavu, známu ako NATURA 2000, tvoria chránené vtáčie územia, chránené územia európskeho významu a zóny chránených území. Tieto dve sústavy sa prekrývajú, ale 60 % výmery slovenských lesov je ich súčasťou.
Rozsah chránených území na Slovensku je jedným z najväčších v Európe.

Národné parky – suchozemské lokality *
V Európe sme na 5. mieste. V národných parkoch je zahrnutých 7,5 % výmery našej krajiny. A ako sú na tom naši susedia:
Česká republika 1,5 %
Poľsko 1,0 %
Ukrajina 1,2 %
Maďarsko 5,2 %
Rakúsko 3,0 %
Nemecko 2,7 %

Natura 2000 – suchozemské lokality *
V Európe sme na 4. mieste, 29,57 % výmery štátu je súčasťou NATURY 2000.
Česká republika 14,03 %
Poľsko 19,56 %
Maďarsko 21,44 %
Rakúsko 15,13 %
Nemecko 15,45 %

V roku 2002 bol prijatý prísny zákon o ochrane prírody a krajiny, ktorý umožňuje obmedziť alebo zakázať akúkoľvek činnosť, ktorá vedie k ohrozeniu existencie rastlín, živočíchov alebo ich biotopov. Myslíte si, že rozsah ochrany prírody a právomoci štátnych orgánov ochrany prírody a krajiny sú nedostatočné?
Cieľom ochranárov je vraj rozsah bezzásahových území na úrovni 5 % územia Slovenska, čo je viac ako desať percent lesov (pritom prirodzených lesov je len 1,3%, ostatné sú človekom ovplyvňované). Ale keď je dnes pod ochranou cca 60 % lesov, ktoré chránené územia ideme zrušiť? No a dokonca dnes sa už vedú konania na základe predbežného opatrenia, kde sa obmedzuje hospodárenie už aj v 1°ochrany. Čo potom nasleduje? Veľmi často mizne predmet ochrany, pretože väčšina našej krajiny je ovplyvňovaná človekom a potrebuje určitý menežment. Potom ochranári požiadajú o financovanie a idú zachraňovať, čo predtým zakázali. Urobia presne to, čo robili pred tým ľudia v záujme hospodárenia na vlastné náklady. Dnes však za peniaze z fondov a dotácií.

Je toto normálne?

* Zdroje:
https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_national_parks
http://ec.europa.eu/environment/nature/natura2000/barometer/index_en.htm

 

(8) Kto spochybní docenta Miroslava Sanigu a jeho slová o hlucháňoch?

Polemika ohľadom znižovania stavov hlucháňov na Slovensku sa dostala presne tam, kde aj celá diskusia o ochrane prírody a obhospodarovaní lesov – na sociálne siete, do médií..., kde sa ale problém určite nevyrieši. Odvolávok na výskumy a odborníkov je mnoho, ale akosi sa nepočúva s porozumením. Skúste si vypočuť názory až do konca a porovnajte to s diskusiou na FB:
https://m.facebook.com/414942708890683/videos/516406615410958/?notif_id=1516881602319533&notif_t=scheduled_post_published&ref=notif alebo https://drive.google.com/open?id=1yzfeFpaYHtZx9cv2IGY9UdAvqHwCt2Oa
Hlucháň, ako kurovitý vták, žije takmer celý čas na zemi. V korunách stromov prespáva (hraduje) a len čiastočne sa tam kŕmi ozobávaním a odstrihávaním púčikov, ihličia a vetvičiek. Na život potrebuje rozvoľnené lesné porasty, ktoré práve v plošne sa rozpadajúcich prestarnutých smrečinách potrebujú určitý manažment. Bezzásahovým režimom a veľkoplošným rozpadom smrečín, ich usychaním, sa stráca potrava pre hlucháňa, hlavne v zime. Vtedy až 97 % jeho potravy tvorí ihličie a púčiky stromov.

Nájde ale potravu v suchých lesoch?

Druhovou ochranou niektorých jeho predátorov sa tak isto zvyšuje tlak na populáciu hlucháňov a napríklad kuriatka v lete konzumujú mravce vo všetkých vývojových štádiách. Premnožené medvede ich však systematicky likvidujú, lebo aj oni tam nájdu pochúťky pre seba, čím veľmi významne znižujú možnosť prežitia mladých kuriatok hlucháňa. No a v neposlednom rade čiastočne prispieva k ich úbytku aj nekontrolovateľný zber lesných plodov, najmä čučoriedok. Ich predaj popri ceste, mimo zákona o dani z príjmu, nedokázala zatiaľ vyriešiť žiadna vláda.

Kedysi bol hlucháň poľovnou zverou a napriek tomu ho neubúdalo.
Až začatím jeho urputnej ochrany dochádza k jeho úbytku. Naozaj za to môžu len lesníci?


(9) Bájka o lykožrútovi

Keďže po posledných informáciách o lykožrútovej kalamite niektorí oponenti stále neveria, že jeden malý chrobáčik vie narobiť veľké šarapaty, skúsime to aj inak – bájkou:

Ahoj, som lykožrút smrekový a mám dve ženy. Práve sme sa nasťahovali pod kôru živého smreka. Krásny bytík, voňavý, čerstvý, založíme si tu rodinu. Každá moja žena mi dá v dobrých podmienkach 60 detí a tie sa za 8 týždňov rozletia do sveta hľadať si svoje vlastné bývanie. Aj moji synovia budú mať 2 ženy a každá im dá ďalších 60 detí. Aj tie sa rozletia do sveta. Budem otec 120 dietkam a dedko 4800 vnúčikom. Ak bude dobré počasie, vnúčikovia mi dajú 192 tisíc pravnúčat. To chce veľa bývania. Aj veľa papania. Dúfam, že máme v lese dosť stromov. V jednom strome nás vie žiť až 1500 chlapov a každý má dve ženy. A každá nám dá 60 detí. Z jedného stromu nás vie vyletieť až 180 tisíc (1500 samcov - závrtov na strom). To sa vieme v kľude nasťahovať do ďalších 40 stromov. A ak bude pekné počasie, naša rodina sa pekne rozrastie. V 3. generácií už nás bude 7,2 milióna (za pol roka, dobré nie?) a ďalších 1600 stromov bude našich. To už príde zima, ale to nám nevadí, prezimujeme a na jar nás bude už 288 miliónov. Budeme potrebovať 64 tisíc zelených stromov. Len dúfam, že nás zlý lesníci spolu s tými stromami nevyrúbu počas zimy, alebo počas roka. Lebo okrem toho nás koťuhy úplne dokážu zmiasť a odchytia nás do feromónových lapačov. Takto nás v minulom roku (2017) zmiatli 224 miliónov a zachránili si tým 2 milióny stromov. No a ešte robia aj také finty, že my si v kľude nájdeme bývanie a oni nám zoberú strechu nad hlavou. Volajú to lapáky. Takto si zachránili 1,2 milióna stromov. Ťažko vyčísliť, koľko nás padlo pri včasnom spracovaní kalamity, pri chemických postrekoch, pri odkôrňovaní. Sme úplne bezmocní. Jediné, čo nás drží pri živote je naša schopnosť sa množiť a naši priatelia ochranári, ktorý nám vytvárajú priestor na život a poviem Vám, to je raj na zemi. To sa Vám v kľude žije. Lietate kde chcete, bývate kde chcete, papáte čo chcete. Prirodzených nepriateľov takmer nemáte.
Keby ste bol lykožrút, aj vy by ste volil bezzásahovosť.


Údaje prevzaté od: Skuhravý, V., 2002: Lýkožrout smrkový a jeho kalamity, Agrospoj s. r. o., v Praze 2002, 151 s.  

Pozývame Vás na 25. ročník medzinárodnej špecializovanej
výstavy Poľovníctvo a oddych!

Počas špecializovanej výstavy Poľovníctvo a oddych na Vás čaká bohatý sprievodný program zameraný na predstavenie poľovníckej kultúry a tradícií, sokoliarstvo, kynológiu, ukážky vábenia zveri a dozviete sa aj informácie o pripravovaných majstrovstvách Európy vo vábení jeleňov a majstrovstvách Európy poľovníckych trubačov. Program na stiahnutie je k dispozícii pod textom.

Tešíme sa na Vašu účasť!

Prílohy:
Stiahnúť tento súbor (PaO_2018.jpg)plagát[PaO_plagát_2018]2129 kB
Stiahnúť tento súbor (Sprievodny_program_ITF__Polovnictvo2018_aktu~.docx)program[Spievodný_program_2017]249 kB

Štátna veterinárna správa ČR na čele s ústredným riaditeľom MVDr. Zbyňkom Semerádom zaslala ku koncu roka 2017 Európskej komisii list s výsledkami postupu vírusu afrického moru ošípaných u diviačej zver na území Českej republiky.

ŠVS konštatovala, že od 21. júna 2017, kedy sa vírus vyskytol po prvýkrát na území Českej republiky pri meste Zlín, do 31. decembra 2017 bol vírus AMO pozitívne potvrdený u 205 kusov diviačej zveri (191 pozitívnych uhynutých, 14 pozitívnych ulovených). Tiež potvrdili, že vírus sa doposiaľ nevyskytol v žiadnom domácom chove ošípaných.

Zintenzívnením lovu diviačej zveri v súvislosti s bojom voči africkému moru ošípaných podpísal poľský prezident Andrzej Duda na prelome roku zvlášne opatrenie, na ktorého základe si budú môcť poľovníci zobrať niekoľko dní mimoriadnej dovolenky určenej na lov diviakov. Opatrenie okrem iného stanovuje podmienky sanitárneho lovu v ochranných zónach a v dotkuntých oblastiach umožňuje vziať si ročne 1-6 dní mimoriadne platenej dovolenky na lov diviačej zveri. Balíček opatrení obsahuje aj kometencie pre orgány štátnej správy v boji s AMO, stanovuje podmienky kontrol dodržiavania opatrení. Pozornosť je tiež venovaná udeľovaniu sankcií za ich porušenie a možnostiam zabránenia migrácie potenciálne nakazených diviakov.

Stanovisko
Slovenskej poľovníckej komory
k mimoriadnemu povoleniu lovu raticovej zveri

V súvislosti s mimoriadnym povolením lovu raticovej zveri v závere poľovníckej sezóny 2017/2018, vydaným Sekciou lesného hospodárstva a spracovania dreva Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky dňa 20.12.2017 pod číslom 3993/2017-730

Slovenská poľovnícka komora

konštatuje

Opodstatnenosť šľachtenia tatranského duriča.
KARPATSKÝ POHÁR TATRANSKÝCH DURIČOV
Dňa 07. 10. 2017 usporiadal Klub chovateľov tatranských duričov v Betliari 1. ročník Karpatského pohára tatranských duričov, CACT, pod záštitou prezidenta OPK a SPZ Ing. Tibora Lebockého, PhD. Slávnostný nástup sa uskutočnil v parku kaštieľa Andrássyovcov. Pri vyzdobenom výrade a ľubozvučných tónoch lesnice otvoril skúšky predseda klubu a zároveň hlavný rozhodca Ing. Jaroslav Jevčák, MBA.

Vážení priatelia poľovníctva a slovenskej prírody.
V januári 2016 sme založili tradíciu stretávania sa poľovníkov s našimi priaznivcami a priateľmi na celoslovenskom Devana bále. V súčasnosti pripravujeme už tretí ročník, ktorý sa bude konať  dňa 26. januára 2018 o 19H30 v bratislavskej Inchebe.
Organizuje ho Klub slovenských poľovníčok a Občianske združenie Devana. Veríme, že tak ako vlani sa na Devana bále opäť stretneme a strávime spolu krásny večer v príjemnom prostredí. Sme presvedčené, že prijmete naše pozvanie a príjemne sa zabavíte pri dobrom jedle pripravenom z diviny, prezentácii výborných vín slovenskej produkcie a pive najstaršieho slovenského pivovaru a kvalitnom programe. V tomto roku sa bál nesie v znamení: "Na slovenskú nôtu".
Ak podporíte činnosti pre deti a mládež, budú pre Vás opäť pripravené hodnotné ceny. Tešíme sa na stretnutie s Vami. Kontakt: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript., tel.: 0903 424 411

LÍSTKY UŽ V PREDAJI!!

21. decembra 2017 bolo južne od územia ohraničeného pachovým a elektrickým ohradníkom v infikovanej oblasti africkým morom ošípaných na Zlínsku nájdených päť uhynutých diviakov, ktoré boli pozitívne na AMO. Ide o prvý pozitívny nález mimo ohradníka v rizikovej oblasti.

Dve diviačice, lanštiak a dve diviačatá boli nájdené na malom území v katastri obce Lípy a podľa informácií Štátnej veterinárnej správy išlo o úhyny staré 10-14 dní. 

Pravidelne sa Vás snažíme informovať o postupe vírusu afrického moru ošípaných v susedných krajinách, ktoré priamo ohrozujú Slovensko. V Českej republike od 16. októbra zasahujú do výkonu práva poľovníctva v oblasti ziasiahnutom AMO policajní ostreľovači, informoval o tom internetový portál www.africkymorprasat.cz. Ministerstvo zvažovalo na začiatku prepuknutia nákazy nasadenie armády, nakoniec to ale z legislatívnych dôvodov nebolo možné. Armádni veterinári však pomáhajú s testovaním uhynutých a zastrelených diviakov.

Milí priatelia,  srdečne Vás pozývame na 34. ročník poľovníckeho plesu.

 
dňa 10. februára 2018  v Estrádnej hale PKO Nitra
 
 
Predstavenstvo OkO SPZ Nitra​ a OPK Nitra
Prílohy:
Stiahnúť tento súbor (ples 2018- plagát.pdf)ples 2018- plagát.pdf[Plagát]113 kB

V historickej budove Slovenského národného divadla v Bratislave 16. decembra 2017 po prvýkrát v histórii zazneli nádherné tóny lesníc a loveckých rohov, ktoré uviedli prvý ročník podujatia Slovenské poľovnícke Vianoce. Koncert pripravila Slovenská poľovnícka komora a Reprezentačné teleso Slovenskej poľovníckej komory v spolupráci s Klubom trubačov Slovenskej republiky. 

V úvode programu zaznela hymna Slovenskej poľovníckej komory, ktorú zaspieval známy slovenský tenor Otokar Klein, po nej boli privítaní vzácni hostia medzi nimi pán poslanec NR SR Jaroslav Paška, generálny tajomník služobného úradu MPRV SR Jaroslav Regec a prezident SPK Tibor Lebocký. Následne pán Arpád Figura, predseda ekonomickej komisie SPK privítal hostí, poďakoval sponzorom podujatia, poprial všetkým príjemný kultúrny zážitok a zapálením adventných sviečok slávnostne otvoril koncert.

Prílohy:
Stiahnúť tento súbor (Program Polovnici A5.pdf)program[program_SPV]4054 kB

Dňa 20.11.2017 sa na Štátnej veterinárnej a potravinovej správe SR uskutočnilo stretnutie zástupcov Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR), Slovenskej poľovníckej komory, Únie chovateľov ošípaných a riaditeľov Regionálnych veterinárnych a potravinových správ (RVPS) z okresov Michalovce, Humenné a Trebišov. Rokovanie viedol ho ústredný riaditeľ prof. MVDr. Jozef Bíreš, DrSc. a obsahovalo šesť dôležitých bodov.

V prvom bode riaditelia jednotlivých RVPS informovali o súčasnej situácií a praktických skúsenostiach s poľovníkmi, o úrovni vzdelania poľovníckej ale aj nepoľovníckej verejnosti. Všetci prítomní sa zhodli, že informovanosť verejnosti o tejto nákaze je slabá a je potrebné viac informovať zainteresovaných. Tiež informovali o tom, že spolupráca s poľovníkmi funguje, je však potrebné zlepšiť komunikáciu a zasielať potrebné mesačné hlásenia o ulovenej zveri včas. Fungovanie zvozných liniek pre preberanie vzoriek potrebných na vyšetrenie je na dobrej úrovni a výsledky z vyšetrení sú zasielané užívateľom poľovných revírom e-mailom hneď po ich obdržaní.

Prílohy:
Stiahnúť tento súbor (stretnutie_pracovnej skupiny_AMO_november2017.pdf)stretnutie_pracovnej skupiny_AMO_november2017.pdf[Informácie zo stretnutia pracovnej skupiny k AMO - november 2017]704 kB

Od 26. júna 2017, kedy sa vírus AMO objavil po prvý raz na území Českej republiky (okres Zlín), bolo z celkového množstva 2189 vyšetrených diviakov (úhyn 352 + úlovok 1837) k 11. decembru 2017 potvrdených už 187 pozitívnych prípadov na vírusu AMO (úhyn 174 + úlovok 13).

Podkategórie

I. výročný snem SPK
KEDY: 06.12.2014 od 9:00 hod.
KDE: Agroinštitút Nitra, štátny podnik, Akademická č.4, NITRA

Prosíme Vás o spätnú väzbu, podľa pokynov, ktoré sú uvedené v prílohe:
1. Meno a adresu delegáta aj náhradníka snemu žiadame nahlásiť kancelárii SPK do 15.11.2014
2. Meno a adresu kandidáta na funkciu v SPK žiadame nahlásiť kancelárii SPK do 15.11.2014
3. Zápisnice z výročných konferencií OPK žiadame zaslať kancelárii SPK do 15.11.2014
4. Požiadavku na ubytovanie v Nitre, nocľah z 05.12.2014 na 06.12.2014 nahlásiť do 15.11.2014
  Agroinštitút Nitra, štátny podnik
  Akademická č. 4, 949 01 Nitra
  Telefón: +421 37 7910 111
  Fax: +421 37 7910 132

Všetky uvedené dokumenty a požiadavku na ubytovanie prosíme zaslať e-mailom resp. poštou do 15.11.2014:
    emailom: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. (do predmetu správy uviesť SNEM SPK)
    poštou: Slovenská poľovnícka komora, Štefánikova 10, 811 05 Bratislava (na obálku dopísať: SNEM SPK)

Táto webová stránka používa cookies, za účelom zlepšenia funkčnosti stránky pri poskytovaní našich služieb a štatistiky návštev. Zobrazením našej stránky súhlasíte s používaním súborov cookies a zvoľte možnosť „Súhlasím“. V prípade nesúhlasu, vyberte možnosť „Nesúhlasím“. O ich používaní a možnostiach nastavenia sa môžete informovať v sekcii.