Levické poľovnícke dni sa po ročnej prestávke predstavili svojim návštevníkom v novom šate v priestoroch zimného štadiónu v Leviciach. Okrem tradičnej výstavy trofejí zveri ulovenej v poľovných revíroch a zverniciach bol zorganizovaný odborný seminár na aktuálne témy z poľovníckej praxe a množstvo ďalších sprievodných podujatí. Návštevníci mohli využiť aj široké spektrum komerčných stánkov na doplnenie svojej poľovníckej výstroje či výzbroje.
Jedným zo sprievodných programov úvodného dňa LPD v piatok 27.4.2018 bol medzinárodný filmový festival Poľovníctvo a príroda 2018, ktorý rovnako patrí k neoddeliteľnej súčasti tohto poľovníckeho podujatia.
Samotnému vyhodnoteniu filmového festivalu predchádzalo hodnotenie zaslaných filmov odbornou porotou v zložení:
Ing. Dušan Krajniak, PhD. – predseda poroty, Mgr. Martin Bátovský, RSDr. Jozef Hlásnik, Ing. Štefan Kopřiva, Ing. Veronika Vallová, Ing. Štefan Engel, PhD., Ivo Búri, Martin Kirner

V tomto ročníku zaslalo filmy do súťaže celkom 14 autorov, ktorý predložili spolu 20 filmov. Vyhodnotené boli tri súťažné kategórie v ktorých zvíťazili nasledovní autori:
1. kategória: DOKUMENT A METODICKO-NÁUČNÝ FILM
Mgr. Art. Štefan Jakubík a kolektív, Slovak bowhunting – ROK NA LOVE

Attachments:

výsledky_MFF_2018

[výsledovka_fiilmový_festival]

52 kB

V dňoch 3.- 5. mája sa v španielskom Madride koná Generálne zhromaždenie CIC. Rokovanie bolo zahájené stretnutím Reprezentantov členských krajín CIC. Slovensko zastupuje Soňa Chovanová Supeková, viceprezidentka pre správu zdrojov SPK a Imrich Šuba, riaditeľ kancelárie SPK. Zasadnutie ratifikovalo závery z roku 2017 v Montreaux. Sú to hlavne spoločné postupy pri riešení súčasných najvážnejších problémov, ktoré trápia poľovnícku komunitu, je to Africký mor ošípaných, manažment veľkých šeliem, prevažne problém vlka. CIC bude ratifikovať svoju pozíciu k manažmentu vlka v Európe počas generálneho zhromaždenia členov CIC. Vzhľadom na blízkosť AMO k našim hraniciam, prípady v Maďarsku vo vzdialenosti len 40 km od Lučenca, musíme byť pripravení v súlade s pokynmi ŠVPS, MPaRV SR a SPK.

Zúčastnené krajiny: Česká republika, Čína, Dánsko, Fínsko, Gruzínsko, Holandsko, Južná Afrika, Maďarsko, Nemecko, Rakúsko, Slovensko, Španielsko, Zimbabwe, zástupca FACE.

Vážení priatelia poľovníci a priatelia prírody,

srdečne Vás pozývame aj v tomto roku na spoločenské podujatie 2. Slovenské poľovnícke Vianoce, ktoré sa uskutočnia 2. decembra 2018 (nedeľa) od 15,00 hod. v historickej budove Slovenského národného divadla v Bratislave.

Podrobnejšie informácie o podujatí Vám prinesieme prostredníctvom našej webovej stránke v priebehu roka.

Ďakujeme.

Vážení priatelia,

srdečne Vás pozývame na 5. ročník Dňa poľovníkov a priateľov prírody,ktorý sa bude konať dňa 2.6.2018 v priestoroch Slovenského poľnohospodárskeho múzea v Nitre. Podujatie bude sprevádzané ukážkami sokoliarov s dravcami,poľovníckych signálov, ukážkami vábenia zveri či výcviku poľovných psov. Súčasťou programu bude aj jazda na koni, jazda vláčikom, rôzne detské atrakcie, súťaž vo varení poľovníckeho gulášu, beseda o aktuálnom stave malej zveri v našom regióne a prezentácia regionálnych spisovateľov s poľovníckou tematikou.

Podujatie je vhodné aj pre rodiny s deťmi.

Plagát podujatia v prílohe.

Attachments:

den polovnikov Nitra.png

[Plagát - 5. ročník Dňa poľovníkov a priateľov prírody, Nitra]

635 kB

V piatok 20. apríla 2018 sa na námestí vo Zvolene uskutočnili Lesnícke dni. Už dvanásty ročník podujatia prilákal množstvo návštevníkov, ktorí mohli nahliadnuť na široké spektrum činností a procesov v spojitosti s lesným hospodárstvom a rozmanitosťou biodiverzity lesa.
Podujatie sa uskutočňuje pravidelne v mesiaci apríl a nadväzuje na sériu podujatí lesníckych dní, ktoré sa uskutočňujú v rôznych ďalších mestách na Slovensku. Do podujatia sú zapojené viaceré štátne a neštátne lesnícke subjekty a partneri. Medzi partnerov podujatia patrí už niekoľko rokov Slovenská poľovnícka komora, ktorá sa spolu s pomocou partnera - Múzeum Sv. Anton zapojila do prezentácie lesnej pedagogiky prostredníctvom viacerých aktivít.

Boli to napríklad ukážky preparátov vtákov a živočíchov, nechýbali ani artefakty z poľovníckeho života či pútavé trofeje. Nevynechali sme ani imitovanie zvukových prejavov vtákov a cicavcov, poznávačky stôp zveri a trusu, no a niektorí sa mohli stať aj kráľom či kráľovnou poľovníkov. Zastúpenie na samostatnom stánku mal aj Klub slovenských poľovníčok pri SPK.

OPK Ilava v spolupráci s SPK Bratislava pripravili pre širokú verejnosť reprezentačný stánok spolu so sprievodnými aktivitami.

Prezentované trofeje, kynologické ukážky, umelecké práce s lesnou tematikou, či vzdelávacie činnosti v podaní samotných členov z okresu Ilava si mohla široká verejnosť pozrieť na veľtruhu Zahradkár, Poľovník, Včelár ktorý sa konal v dňoch 11. – 15. 04.2018 v EXPO CENTER Trenčín.
Pre spestrenie programu bol prizvaní aj poľovník Jozef Hlásnik z okresu Levice, ktorý priblížil verejnosti zvuky lesnej zveri prostredníctom hlasových imitácii. Prezentovanie poľovníckych organizácii a poľovníkov sprevádzali aj tóny poľovníckych trubačov, ktorí predviedli aj rôzne ukážky z poľovníckej hudby.

Článok spracoval: Mgr. Monika Janíková 20.04.2018 Ilava

Tlačová správa ministerstva životného prostredia SR

Stabilizovať populáciu hlucháňa hôrneho vo voľnej prírode na území Slovenska, zastaviť klesajúci trend stavu tohto druhu, a tým prispieť aj k zachovaniu populácie hlucháňa v stredoeurópskom regióne. To je strategickým cieľom Programu záchrany hlucháňa hôrneho na roky 2018 až 2022 z dielne envirorezortu, ktorý je už oddnes v platnosti. Po žltáčikovi zanoväťovom, korytnačke močiarnej, jasoňovi červenookom a sokolovi červenonohom je piatym kriticky ohrozeným živočíchom, pre ktorého zelený rezort schválil program záchrany.

Attachments:

program_zachrany_hluchana_horneho.pdf

[Program záchrany hlucháňa hôrneho, 2018]

4345 kB

Obvodná poľovnícka komora Piešťany v dňoch 14.-15. apríla 2018 usporiadala v priestoroch hotela Piešťany chovateľskú prehliadku trofejí zveri ulovenej v poľovníckej sezóne 2017/2018.

V okres Piešťany sme ulovili nasledovné množstvo raticovej zveri: jeleňov 66 ks, srncov 143 ks, muflónov 47 ks, danielov 28 ks, diviakov 9 ks. Napriek tomu, že chovateľská prehliadka sa konala v menších priestoroch hotela, aj tak ju navštívilo veľa poľovníkov s rodinnými príslušníkmi.

Slovenská poľovnícka komora podporuje iniciatívu Slovenskej lesníckej komory objektívne informovať laickú i odbornú verejnosť o stave a vývoji lesov na Slovensku. Lesníctvo ako dlhodobý proces vykonávania súboru činností zameraných na trvalo udržateľné využívanie obnoviteľných prírodných zdrojov a zabezpečovanie ekosystémových služieb obyvateľstvu disponuje historicky preukázateľnými pozitívnymi výsledkami ako aj škodlivými dôsledkami zasahovania laických aktivistov do jeho podstaty.  Súčasné lesné hospodárstvo, poľovníctvo a ochrana prírody a krajiny sú profesionálnymi odbormi, ktorých úkony a činnosti sú cieľavedomé, navzájom prepojené, podložené vedeckým výskumom, praxou a dlhoročnými meraniami. Preto sa Slovenská poľovnícka komora pripája k šíreniu relevantných odborných informácií z dôveryhodných zdrojov, najmä z databáz špecializovaných lesníckych inštitúcii a všeobecne uznávaných lesníckych autorít. 

6.4.2018
Tlačová správa

Prezídium Slovenskej poľovníckej komory

vyjadruje

hlboké znepokojenie nad prípadmi nájdených uhynutých dravcov a šeliem, medializovaných uplynulý týždeň v slovenských mainstreamových médiách.

Podozrenia z otráv považuje za mimoriadne nebezpečné nielen pre prirodzených predátorov ale aj pre ostatné druhy voľne žijúcej zveri, pre poľovne upotrebiteľné psy používané pri ochrane mláďat malej zveri pri poľnohospodárskych prácach, sokoliarskych dravcov a v neposlednom rade pre ľudí, pre ktorých je použitý jed rovnako toxický.

Prezídium Slovenskej poľovníckej komory

vyzýva

svojich členov, členov poľovníckej stráže, odbornú i laickú verejnosť aby pomohli pri vyhľadávaní a identifikácií potencionálnych páchateľov bezprecedentnej manipulácie s jedmi vo voľnej prírode a neodkladne kontaktovali orgány polície, Štátnu ochranu prírody http://www.sopsr.sk  alebo kanceláriu SPK www.polovnickakomora.sk.

SPK zorganizovalo tlačovú konferenciu k otráveným dravcom: 
http://www.pluska.sk/polovnictvo-rybarstvo/polovnictvo/aktuality/aktuality/april/uhynute-dravce-vyjadrenia-z-tlacovej-konferencie.html

Attachments:

stanovisko_otrava dravcov.pdf

[Tlačová správa P SPK - otrava dravcov, 6.4.2018]

438 kB

Slovenskí vábiči jeleňov majú veľmi dobré meno a sú najúspešnejší v rámci Európy. Slovensko je najúspešnejšou krajinou v počte získaných medailí v doterajších 19 ročníkov ME vo vábení jeleňov, kde získalo 18 medailí! Medzi najúspešnejších našich vábičov jeleňov, ktorí nás preslávili v zahraničí paria, Vladimír Kaderka, Robert Štancel, Karol Stodolica, Jaroslav Dedič, Peter Plánovský st., či aktuálny majster Európy Jaroslav Mlynárik. Slovensko je zakladateľskou krajinou organizovania ME vo vábení jeleňov a organizovali sme ME vo vábení jeleňov v roku 2001 a 2007 vo Svätom Antone.

V piatok 6. apríla 2018 sa uskutočnilo uvedenie knihy a DVD „ROK NA LOVE – LOVECKÁ LUKOSTREĽBA“. V nasledujúcom článku Vám prinášame príhovor pána Mgr. Art. Štefana Jakubíka - predsedu slovenského klubu loveckej lukostreľby - Slovakbowhunting a fotogalériu zo slávnostného uvedenia publikácie a DVD.

Vážená pani ministerka, vážené dámy a páni,

dovoľte mi malú parafrázu slávnej vety astronauta Neil Armstronga: “Tento projekt vytvorenia knihy a filmu je len malý krok pre slovenské poľovníctvo, ale obrovský skok pre slovenskú poľovnícku lukostreľbu”.

Tlačová správa
Bratislava, 6. apríl 2018 – Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR štartuje 37. kampaň orálnej vakcinácie líšok proti besnote. Leteckou formou ju bude realizovať Štátna veterinárna a potravinová správa SR v čase od pondelka 9. apríla do nedele 22. apríla 2018.

Attachments:

vakcinácia líšok-mapka.jpg	[Vakcinované územie]	62 kB
2018-04-06-MPRV-Vakcinacia_lisok_proti_besnote.pdf	[Tlačová správa MPRV SR o vakcinácii líšok]	458 kB

Plagát si pre ďalšie šírenie môžete stiahnuť v plnej veľkosti z prílohy.

ĎAKUJEME!

Attachments:

mladata2018.jpg

[Plagát o ochrane mláďat]

719 kB

Dňa 04.04.2018 sa na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (ďalej len MPRV SR) uskutočnilo stretnutie zástupcov Štátnej veterinárnej potravinovej správy SR (ŠVPS SR), Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Slovenskej poľovníckej komory (SPK) a Zväzu chovateľov ošípaných (ZCHO). Poslední menovaní vyvolali stretnutie za účelom získania informácií o plnení nariadení Národného kontrolného programu pre AMO, hlavne čo sa týka plnenia plánov chovu a lovu diviačej zveri, ale i iných otázok na ďalšie smerovanie chovu ošípaných na Slovensku, pri možnosti prepuknutia nákazy AMO na našom území.

Attachments:

navrh_rieseni_AMO.pdf	[SPK - Návrh riešení pre AMO]	2035 kB
tlac.sprava_4.4.2018.pdf	[Pracovné stretnutie k AMO, 4.4.2018]	432 kB

Slovenská poľovnícka komora, Obvodná poľovnícka komora v Leviciach v spolupráci si s OkO Levice, Lesmi SR, š. p. OZ Levice a mestom Levice Vás srdečne pozývajú na 

22. ročník Levických poľovníckych dní, ktoré sa uskutočnia
27. - 29.4.2018 na zimnom štadióne v Leviciach

Okrem chovateľskej prehliadky trofejí za predchádzajúcu sezónu, odborného semináru zamerného na aktuálne problémy slovenského poľovníctva, súťaží a hier pre deti, ale taktiež aj vyhodnotenia medzinárodného filmového festivalu sú pre návštevníkov pripravené sprievodné akcie.

Viac v programe, ktorý nájdete v prílohe.

Attachments:

LPD-2018-plagat.pdf

[Plagát - Levické poľovnícke dni 2018]

8026 kB

Slovenský poľovnícky zväz - ústredie Bratislava v spolupráci s RgO SPZ Žiar nad Hronom, OPK Žiar nad Hronom a SOŠL B. Štiavnica Vás pozývajú na Celoslovenskú súťaž Krúžkov mladých priateľov poľovníctva o Putovný pohár prezidenta SPZ.
Podujatie sa uskutoční v dňoch 22-24.6.2018 v priestoroch SOŠL v Banskej Štiavnici.
Propozície súťaže spolu s prihláškou nájdete priložené v prílohe pod textom. Prílohy, ktoré budú použité k jednotlivým súťažným disciplínam zasielame emailom tak ako každý rok všetkým OkO, RgO SPZ a OPK, kde si ich môžete prevziať z prílohy alebo Vám ich radi zašleme na vyžiadanie prostredníctvom e-mailu Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.(Ing. Veronika Vallová)

Attachments:

prihláška_KMPP_2018	[prihláška]	314 kB
propozície_KMPP_2018	[propozície]	1126 kB

Tlačová správa Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
Na Slovensko sa vrátila vtáčia chrípka, agrorezort vyzýva chovateľov k zvýšenej opatrnosti

• Vtáčia chrípka po roku opäť na Slovensku
• Výskyt potvrdený u voľne žijúceho vtáctva
• Veterinári sú v teréne a realizujú opatrenia

Attachments:

2018-03-29-MPRV-Vtacia_chripka_opat_na_Sloven~.pdf

[Tlačová správa MPRV SR]

475 kB

(24)    Desatoro pre les - 6
 

(25)    Desatoro pre les - 7
 

(26)    Desatoro pre les - 8
 

           8. Vo všetkých lesoch – aj mimo národných parkov – je potrebné hospodáriť šetrne, aby plnili aj iné úlohy, ako je produkcia dreva. Voľne žijúce zvieratá majú byť rešpektované ako prirodzená, vzácna a ochrany hodná súčasť prírody. 
 
     Hospodárenie v lesoch prechádzalo rôznymi vývojovými etapami. Pred viac ako 250 rokmi, kedy nebola známa ropa a drevo bolo hlavným energetickým zdrojom v hutách, sklárňach ale aj baniach, kedy drevo bolo hlavným stavebným materiálom, sa z lesov len bralo. Už vtedy vzniklo lesníctvo a lesníci, ktorí v prvom rade začali lesy obnovovať. Škoda, že z tých čias neexistujú ortofotomapy. Určite by bolo zaujímavé ich porovnanie s dneškom. Obnova lesov sa samozrejme prispôsobovala potrebám tých dôb a takzvaná „smrekománia“ bola len dôsledkom potreby veľkého množstva dreva za čo najkratší čas. Keď výmera lesov narastala (napr. v roku 1925 bola lesnatosť Slovenska 31,9%, dnes je 41,1%) a prišlo obdobie, kedy všetky lesy boli všetkých, zmenila sa filozofia obhospodarovania lesov a kvôli výkonovému využitiu na tú dobu moderných mechanizmov sa hlavným spôsobom obnovy lesa stali holoruby. Ale aj to sa pomerne rýchlo zmenilo a dnes je holorub okrem veľmi špecifických prípadov zakázaný. Začalo sa s environmentálne priaznivým prístupom ku lesom, presadzujú sa dreviny, ktoré sú na tom ktorom stanovišti doma. Obnova sa realizuje hlavne takým spôsobom, kde po dorúbaní dospelých stromov už na tej istej ploche rastie mladý les. Čiže nevznikajú holiny. No a tam, kde sa to dá, a kde je aj vôľa lesníkov, tam sú postupy obnovy naozaj najšetrnejšie – jednotlivým výberom dospelých stromov. I keď všade to naozaj nejde, všetky lesy na Slovensku sú obhospodarované čo najšetrnejšie. Aj spracovanie kalamity k tomu patrí!
     A čo sa týka ostatných funkcií lesov? Zákon o lesoch a tak isto certifikačné schémy v lesnom hospodárstve deklarujú, že lesy plnia aj iné funkcie ako len produkciu dreva. Čiže okrem produkčnej funkcie lesov je zadefinovaná aj funkcia lesov: protierózna, vodohospodárska, protilavínová, brehoochranná, protideflačná (proti erózii pôdy vetrom), vodoochranná, rekreačná, kúpeľno-liečebná, ochrana prírody, protiimisná, poľovná, výchovno-výskumná, ochrana genetických zdrojov. Väčšina hospodárskych lesov sú lesy polyfunkčné, čiže také, u ktorých sa popri funkcii produkcie dreva, primerane zohľadňujú aj ďalšie pridružené ekologické a sociálne funkcie. Iba 6,5 % lesov patrí na základe funkčnej typizácie do čisto produkčného typu.
     No a voľne žijúce zvieratá? Väčšinou sa ku nim ľudia správajú ako ku niečomu, čo si ochranu zaslúži. Ale ku poľovnej zveri, ktorá je už niekoľko storočí poľovne obhospodarovaná, tam je asi ťažké to nechať len na prírodu. Pri dnešných potravných možnostiach sme často svedkami toho, že sa napríklad diviaky pohybujú po mestských sídliskách, medvede chodia po kontajneroch v obciach... napriek tomu sa lesy na Slovensku stále považujú za lesy s vysokou mierou biodiverzity. Veď boli by inak hodné ochrany v tak mohutnom rozsahu (60% z ich výmery)?
     Ešte mi nedá vrátiť sa ku obhospodarovaniu lesov. Lesníci naozaj prešli rôznymi obdobiami, kedy sa prispôsobovali požiadavkám doby a nie je tomu inak ani dnes. Uviedol som to už vyššie, že dnes väčšinou obnova drevín je na prírodných procesoch a prispôsobuje sa to daným pôdnym, terénnym a klimatickým pomerom. Ak má niekto iné poznatky, dajte vedieť. Ak niekto nájde smrekovú monokultúru s vekom do dvadsať rokov na miestach, kde by nemala byť, nech ju nafotí, opíše miesto kde je vysadená a pošle na mailovú adresu tejto iniciatívy: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. , určite budeme hľadať dôvod, prečo vznikla a zistenia zverejníme.
     Tak čo, prijmete hodenú rukavicu?

(26)    Desatoro pre les - 9
 

(28)    Desatoro pre les - 10
 

           10. Veríme, že príroda je múdrejšia ako človek a jeho krátkozraké, prírodu a životné prostredie ohrozujúce zásahy, ktoré spôsobujú často nenapraviteľné škody

    Príroda nepremýšľa v ľudských kategóriách. Človek ju pozoruje, uvažuje, snaží sa pochopiť, predvídať. A príroda nás vždy prekvapí. Zoberme si len, akí sme úspešní pri predpovedaní počasia. A prečo si myslíme, že budeme úspešnejší pri predvídaní iných prírodných procesov? Hlavne, ak sa aj ochranárom niektoré rozhodnutia prírody nezdajú múdre a neakceptujú ich. Na jednej strane bojujú proti inváznym rastlinám a živočíchom, na druhej strane zavádzajú špeciálny manažment aj do bezzásahových území, aby zachovali miznúce rastliny a živočíchy. V týchto prípadoch je človek múdrejší ako príroda?
     Rôzne rastliny a živočíchy majú rôzne stratégie prežitia. Mnohé z nich sú pre ich okolie devastačné. Vplyv najinteligentnejšieho živočícha na našej planéte, človeka, je najväčší. A jeho stratégiou prežitia by malo byť, aby nezničil prostredie, v ktorom žije – planétu Zem. A na to už nestačia krásne slová, ani 5 % územia v bezzásahovom režime. Musíme začať rozmýšľať o našom spôsobe života, o stále rastúcom konzume, o nárokoch na prírodné zdroje, o genetických manipuláciách a mnohých ďalších problémoch, ktoré ľudstvo má. Pretože, ak ich nevyriešime, neprežijú ani národné parky a múdra príroda sa zbaví človeka!

(29) Pravda o lese

Pravda o lese vznikla ako odpoveď na množstvo lží, poloprávd a dezinformácií, ktoré sa začali o lesníctve objavovať v médiách čoraz častejšie. Snažili sme sa krátkou a zrozumiteľnou formou povedať pravdu, podloženú výskumom, meraniami, porovnávať pomery na Slovensku s ostatnými európskymi krajinami a povedať aj náš názor na súčasnú situáciu v lesníctve a ochrane prírody. Všetko má svoj začiatok a koniec. Momentálne máme pocit, že to najdôležitejšie bolo povedané. No ak bude dopyt a vhodné témy, dvere definitívne nezatvárame – mailová adresa je nižšie.
Lesníctvo má bohatú históriu a neustále sa ďalej vyvíja. Len na ilustráciu - ešte pred 30 rokmi bol holorub prevládajúcim spôsobom hospodárenia, dnes je zakázaný. Vysádzali sa smrekové monokultúry, dnes sa to už prakticky nerobí. Sme konzervatívne odvetvie, asi to vyplýva z dlhej produkčnej doby. My nezbierame úrodu z kultúr, ktoré sme zasiali v tomto roku. My ťažíme porasty, ktoré zasadili pred 100 rokmi naši predkovia. Musíme rozmýšľať dlhodobo. Postupne meníme spôsob hospodárenia, stále viac a viac sa orientujeme na prírode blízke obhospodarovanie lesov, snažíme sa minimalizovať dopady nášho manažmentu na prírodu. Lesníci nespochybňujú potrebu ochrany prírody, nespochybňujú existenciu bezzásahových území. Lesníci dodržiavajú existujúcu legislatívu na úseku ochrany prírody, rešpektujú všetky obmedzenia v existujúcich chránených územiach, ktorých rozsah je jeden z najväčších v Európe. Aj naše komentáre ku Desatoru iniciatívy ochranárov sú toho zrejmým príkladom. Ciele máme takmer totožné, len cesty máme rozdielne. Preto žiadame, aby lesné hospodárstvo, ktoré prináša pre spoločnosť nemalé úžitky, bolo rešpektované. V lesníctve pracujú tisícky vzdelaných odborníkov, ktorí vykonávajú svoju prácu vysoko profesionálne a nezaslúžia si, aby boli dehonestovaní. Všetci máme právo na názor, ale všetci máme aj povinnosť rešpektovať zákon.
Budúcnosťou pre lesy Slovenska je rozumný manažment, nie bezzásahové územia bez rozmyslu. Sme malá, husto obývaná krajina. Človek tu hospodáril takmer všade už celé stáročia, nedotknutých lokalít je minimum. Väčšina lesov, ktoré dnes chceme zaradiť do najprísnejších stupňov ochrany, bola zasadená a vychovávaná človekom. Ak lesníci dopestovali krásne, ochrany hodné lesy raz, dokážu to znova.
To Vám všetkým vieme sľúbiť!